Nedeľné popoludnie za horizontom bežného záujmu. Krajina na východe, letný deň na Zemplíne v dome, okolo ktorého sa nič veľké nedeje, sedím na hojdačke pod lieskou, stískam makovník v ruke, na stole chladnie teplá čierna káva. Na kolenách doska s akvarelovými farbami, skicárom a štetcami. Na pravom ramene tiché zrnenie. To bude múza. Prišla a sadla si, neučesaná, práve zobudená.

V záhrade kuriatka s ich neohrozenou matkou, pod hojdačkou Céder v tieni a na kameni skalky oproti mne kocúr v bujnie v snoch. Dokonalý pokoj, rozhojdaná vidiecka idyla. Osy sa kúpu vo svojom poslednom kúpeli, v zanedbanom bazéne voda zelenie, po nohách mi lezú mravce a ja zatiaľ nerušene maľujem ten svet okolo.

Tvorím z tepla obraz tepla. Možno obraz svojho sveta. Kocúr mi labkou zastiera vyzreté jasné videnie, oko lenivie, slnko mi už dobré tri týždne podkuruje pod zadkom a tak si aspoň hlávu máčam v studenej komore mojich príbehov. Kým nezabudnem ceruzkou zapísané, zobrazím. Pošlem ich do sveta žiť. 

Tiež mávate v teplách tie prapodivné letné sny? Prichádzajú jeden po druhom, aj dva za noc. Mám taký zápisník z Verony, do ktorého sa vraj vmestia všetky nočné myšlienky. Teda aspoň tie, ktoré si ešte i ráno pamätám a ktoré už večer mám nakreslené.

Sen prvý:

Sedíme v tieni. Sme traja, tváre neznáme. Nohy máčame v lavóroch so studenou vodou, pijeme bazénovú vodu s riasami a pred nami v opare mizne a vracia sa virtuálne javisko. Tribúna, koncert. Horúci portrét leta, posledná ária z tepla a v celom tom zážitku jedna excelentná speváčka Paprika. Silný hlas, dráždivá nátura. Červená v tvári, duša vášnivá.

Dnes už len spomienka mdlá, červený prášok rozsypaný po vyblednutých bilbórdoch Zemplína. 

Sen druhý:

Som jednou z "padajúcich hviezd", lietam už celé týždne ponad rovnakú krajinu s atmosférou, ktorá ma nevpustí. Vraj som pre jej rozprávkovosť príliš telesná. Ako hviezdu ma táto veta veľmi prekvapí a tak zhasnem. V zápätí sa príbeh zopakuje znovu... Budem však po celej oblohe rozmnožená a blikať tak, ako mi len tá moja telesnosť dovolí. 

Som zmenená, zmätená. Lietam, kde-tu čítam, kde-tam maľujem. Občas zastavená, občas rozbehnutá. Snívam si svoje leto po vidiecky. Uprostred nevšednej krajiny, nad horizontom krajiny bežných dní.

Prajem sebe i všetkým okolo krásne letné sny!