Tak takto to celé vznikalo:
Najprv bolo treba naštrikovať dutinky.
Potom si zohnať mlčanlivú priateľku, ktorej nebude vadiť, keď jej do hlavičky zabodnem občas nejaký ten špendlík ( ako vravievala moja babička - paráda trpí ). No a šiť a šiť a šiť a šiť...
A nakoniec pochváliť mlčanlivú priateľku, že to všetko vydržala a že jej to veľmi sluší.
Tak čo, líbí? Páči?
