...alebo ako si vyrobiť vodičku na pájkovanie cínom...

     Pripravil som pre vás, ktorí chcú začať vyrábať cínové šperky, jeden malý návod.

      Je veľa šikovných ľudí ktorí by aj niečo robili, vyrábali...len nevedia ako a čo. Skúste si  prečítať moje ,,múdrosti,, a možno vás niečo napadne :-)

   ...kedysi dávnejšie ( vlastne uf, bolo to už fakt dávno ), keď som ešte len začínal s odlievaním striebra, mosadze, potreboval som aj sem tam niečo pocínovať...dnes sa to volá aj ,,maľovanie,, cínom  :-).

     Takže ako prvú vec potrebujeme kyselinu chlorovodíkovú (HCl), volá sa aj kyselina soľná a bežne ju dostať v drogeriach, farby laky a pod. Ďalšia vec, malá flaštička... ( najlepšie od detskej výživy ) alebo podobná a jednú malú kovovú hračku, alebo starý prívesok na klúče, ktorý už nepoužívate a keďže skoro všetci doma zhromažďujeme nepotrebné veci ( zdôvodnenie - raz sa to zíde :D ) Pre tých, ktorí majú malé deti...najlepšie syna/nov, to bude hračka. Nájdeme nejaké rozbité autíčko ( tie malé typy - angličáky )...načo nám vlastne treba autíčko ???

     Takáto hračka je vlastne odliata zo zinku a práve zinok potrebujeme. Takže, napr. to autíčko potíchučky rozoberieme (najlepšie keď dieťa spí, aby sme nemali veľký problém :-)....pretože by vyšlo najavo, že práve táto hračka je jeho najobľúbenejšia...no a potrebujeme sa dostať k tej kovovej časti. Kladivom, kliešťami ho rozbijeme, rozdelíme co na najmenšie kúsky... veľkosť asi 1 x 1 cm.

     Tak...a máme to. Do už vyššie spomínanej sklenenej flaštičky  nalejeme (opatrne, je to kyselina ) tak asi do jednej tretiny, poprípade polovice, kyselinku. Nebudeme to robiť na kuchynskej linke, che...ale na balkóne, alebo vonku...smrdí to, to mi verte :-) . Dobre, máme to pripraveneé ?. Jeden kúsok toho ,,zinku,, vhodíme do flaštičky...čo sa stane ? Vznikne reakcia....zinok sa začne rozpúšťať v kyseline. Keď sa rozpustí, vhodíme druhý a tak postupne. Dúfam, že vás k vôli netrpezlivosti nenapadne tie kúsky tam vhodiť všetky naraz, pretože by vznikla dosť prudká reakcia, s tým spojená aj teplota a flaštička by praskla a všetko by nám to vytieklo...

     Tento postup, postupného :-) pridávania zinku trvá dosť dlho (pár hodín) a skončíme ho až kým sa posledný kúsok zinku nerozpustí, čiže kyselina je už nasýtená. Samozrejme, vždy po každom vhodení zinku a reakcii, začne unikať smradľavý dym...jasné že ho nebudeme dýchať, ale zalezieme preč od našho alchymistického pokusu, do bezpečia. POZOR ! týmto spôsobom sa nedá vyrobiť zlato ! :-))

     Na druhý deň vhodíme ešte posledný kusok ,,autíčka,,, aj keď sa nám bude zdať, že sa už nerozpúšťa, maličká, skoro neviditeľná reakcia ešte bude prebiehať a radšej nech je kyselina ,,vyčerpaná,,  ako by mala byť ešte agresívna. Keď už tento chemický proces budeme mať úúúúspešne za sebou, zoberieme si také to maličke umelohmotné sitko a precedíme celý roztok a vlejeme ho do druhej flaštičky. A máme pájkovaciu vodičku pripravenú.

     Hneď si to aj môžme vyskúšať a budeme žasnúť čo sme si sami vyrobili. Najlepšie sa pocínuje medený drôtik, alebo plech. Vodičku nanášame drevenou špilkou. Na hrot pájkovačky ( zohriatej ) dáme troška cínu...drôtik potrieme vodičkou a pajkovačkou prejdeme pomaly po drôtiku. ( pomaly je tak rýchlo, aby sa stihol prehriať. A jasné, že drôtik držíme v klieštičkach, aby sme si nepopálili palce xi,xi ). Budete žasnuť, pretože hneď pochopíte, prečo sa táto technika nazýva aj ,,MAĽOVANIE CÍNOM,,.

     Keď vás to bude náhodou zaujímať, nabudúce môžem napísať aj napr. ako si pripravime taký medený drôtik, ( plech ) aby sa s ním dalo ľahko pracovať. A aj kadečo iné a možno nakoniec budete sami vyrábať nádherné šperky...dúfam :-))

Tak a do práce :-))...