Marambra je moj maly kreativny svet uprostred tohto chaotickeho zivota. Drevo,vlna,klince,laska a sloboda. Travenie casu kedy zabudnem na vsetky problemy a moja hlava sa venuje iba tomu co mam pred sebou.

Pred par dnami som sa rozhodla vytvorit novu vec a tou bolo meno na dreve.  Ja som si vybrala prave zmienovane Marambra pretoze to ma pre mna velky vyznam. Ale samozrejme viem vyrobit meno ake si len zmyslite :) Rano som sa naranajkovala a rovno som si isla nakupit drevo do predrazeneho Hornbachu. Bohuzial,lacnejsiu a prijemnejsiu verziu v Bratislave zatial nepoznam. Dufam,ze ked sa mi podari tento rok prestahovat do mensieho mesta bude to o niecom inom.  Zahradka so zeleninou, zdrave vajcia od vlastnych sliepok a drevo od miestneho stolara.  Zatial su to iba moje sny ale dufam,ze sa stanu coskoro skutocnostou ako sa stalo aj to,ze som zacala robit to co ma bavi.  Po dreve som musela este dokupit vlnu tak som sa vybrala do Stareho mesta.  Ulice,ktore dokonale poznam a mam najradsej z celej Bratislavy. Vystupila som na Mileticke a peso som sa vybrala ku Medickej zahrade. Rada sa takto prechadzam. Este pred siestimi rokmi som trpela agorafobiou takze MHD v mojom zivote neexistovalo. Vsade som chodievala z mojho domova v Ruzinove peso.  Do mesta,do Petrzalky a do Devinskej novej Vsi som jazdila vlakom.  Za dna,v noci,sama ci s kamaratmi.  Preto sa tak rada nostalgicky poprechadzam a uvedomim si slobodu rozhodnutia ci sa prejdem peso alebo nastupim na elektricku. Ale to som asi velmi odbocila od temy. Vosla som do galanterie a namierila som si to rovno k mojmu oblubenemu regalu.  Snazila som sa rozne kombinovat,v predajni hrobove ticho a ja som asi stvrt hodinu prikladala vlnu k vlne.  Som velmi nerozhodny typ ale nakoniec som to zvladla a prisla som ku pokladni s plnou narucou aj takych farieb,ktore som nepotrebovala. Do zasoby sa ale vzdy nejaka zide. Tak som vysla von so zelenou igelitkou a zamierila som si to domov.  Cestou som sa zastavila v obchode a nakupila som si dobrotky na obed. Samozrejme cesta domov trvala vecne. Ked som sa vratila,navarila som,upratala som a vsak to poznate. Zrazu boli 4 hodiny,vonku skoro tma a mne bolo luto zatlkat klince do dreva v tak podvecerny cas. Vecer sa mi vratil manzel domov a ked som zaspavala tak som si uvedomila,ze som vlastne nic nestihla urobit. Takze rano ma cakal zase opacny extrem. Aby som vsetko dobehla,este v pyzame som sadla za pocitac a vyberala som pismo,ktorym by som vytvorila meno. Vybrala som si 2 typy aby ludia videli,ze sa daju moje veci robit roznymi sposobmi. Pismo som vytlacila a isla som na to.  Drevo som si natrela lazurou a pockala som kym zaschne. Samozrejme namiesto toho aby som cakaciu dobu zmysluplne vyuzila,radsej som popozerala co je nove na FB,maily a tu  na Sashe :) Po riadnej kontrole som vpadla na postel,moje jedine pracovne miesto, pretoze som si este nezaobstarala stol. Ani neviem ako to urobim,kedze byvam v garsonke a jeden velky stol uz je obsadeny.  Myslim,ze z nasho bytu sa coskoro stane jeden velky atelier.  A nebola by som vobec proti kedze zo stvorhodinoveho sedenia na posteli pri praci ma pekelne bolel chrbat. Ale zatial nevadi,este som mlada,to rozhybem. Ked bolo po vsetkom,vyrobok som pre vas isla pofotit na balkon,kedze bolo vonku pekne.  Ked som zacala pisat tento blog,spomenula som si,ze moj muz vyrobil par fotiek pri mojej praci,tak ak vas moj clanok zaujal,popozerajte si par z nich: