Pred niekoľkými rokmi som mala tú česť, že ma oslovili z ochotníckeho divadla NORMÁLKA, aby som im urobila kulisy. Rozšírili sa mi zreničky a s chuťou som sa pustila do úmornej práce. Roboty ako na kostole, ale stálo to za to. S výsledkom som bola spokojná a pravdepodobne aj partička z divadla, hlavne autor hry, pretože naša spolupráca trvá dodnes. Musím pripustiť, že som mala určité obdobie hriešne myšlienky vyskúšať si stáť na doskách, ale práca na kulisách mi zabrala toľko práce, že to jednoducho nešlo. Rozdvojiť sa zatiaľ nedokážem, škoda. Tie hriešne myšlienky ma chytajú hlavne tesne po premiére, alebo keď skúšame kulisy. Nenápadne, keď ma nikto nevidí, postavím sa nakraj javiska, teatrálne sa zazubím, skontrolujem či sa na mňa niekto pozerá, ak nie, tak ešte dačo pridám. No, lenže v momente, keď si predstavím, že by ma v skutočnosti pozorne sledovalo vyše sto ľudí, stiahne mi žalúdok, obleje ma pot a užaj sa vrátim k svojim farbičkám. Tvorenie pre divadlo je pre mňa vždy veľkou výzvou, je to úplne iný rozmer a to doslova, hlavne, keď sa vyrábajú niekoľkometrové kulisy. Momentálne robím  "len" na plagátoch, na kulisy mi už akosi nezostáva čas. 

A tu sú plagáty. Zatiaľ k dvom hrám. Originály som dala luxusne zarámovať, zavesila som ich na čestné miesto nad sedačku v obývačke a stále sa nechutne chvastám pred všetkými návštevami.

Prvý bol k hre o žene s veľkým srdcom, ktorá žila ako bezdomovkyňa v detskom kútiku veľkého obchodného centra. Udomácnila sa v detskom bazéniku, ktorý bol plný loptičiek. Komédia to bola v skutku vydarená, hlavne vďaka hereckým výkonom.

Druhý  o slečne Izabelle Lune Pagáčovej, ktorá bola celebritou, rosničkou zo správ o počasí. Bola to očarujúca, jednoduchšia, prelietavá deva, ktorá mala tri deti s troma mužmi. No a tým pádom bola aj šťavnatým sústom pre novinárov. Opäť vydarený kúsok od scénáristu a režiséra v jednej osobe. 

Už si šúcham ruky a teším sa na nový scenár, tak nech sa ti dobre a rýchlo píše Miro!