Dnes spúšťam náladu starých dám. Nevädnúcich, vždy dobre ustrojených. Starých slečien bez vrásky. V krajkách odetých celých. Rozpúšťam príbehy po izbe, utekám prstom medzi knižkami a hľadám tú pravú na prvý prázdninový deň. Siahnem po "Zmizet" od Petry Soukopové. Na to sa cítim zrelá. Privoniam k ružičkám koncoročným a spomienku na deti, na školu rýchlo hodím preč. Ďaleko od seba. Vyspávala som dlho, teraz sa pustím do práce. Tvorivej, prštekovej. Do čohosi hmatateľne vznešeného. A možno zase raz (ne)zostanem nad vecou, infantilná. 

Na počiatku bolo tričko. Tričká dve. Jedno smutné, zelené bez života, to druhé úpletové medovo-bezfarebné, čo neustále svrbelo ma. So sklonmi k alergii končím, vravela som si počas párania tej vzácnej krajky. Prišitá bola dokonale. Ale tá moja túžba dať jej nový život bola ešte dokonalejšia. Len čo zliezla a získala slobodu novú, do farbiacej dúhy namočila sa. Celé hodiny chytala nádych dozelena. Čiastkovo poddala sa. Vpila, nechala farbu vliezť si pod kožu, aby sa ráno suchá na mňa usmiala jednotne vynorená. Rybníková. 

Po dlhej noci stála predo mnou myšlienka zrelá. Zúčastniť sa tej novej cesty trička smutného zachcelo sa. Mne i tej krajke zvádzavej. Natiahnuť sen jemný zelený do sveta reálu. Zasvätiť sa. Niťou a ihlou fúknuť tričku nový vzhľad. Potrápiť sa s jeho elasticitou, skĺbiť ten pružný svet so svetom pevnej, fixnej krajky. 

Nezvdať sa, vydržať. A ponúknuť svojmu šatníku nový kúsok, novú tvár. S romantickým príbehom lásky k zelenej. Bez konca, bez zbytočne komplikovaných vzťahov. Len s jednoduchou prácou "piplavou". Na konci s vystrenými prstami, trochu dopichaná si varím kávu. Vystieram príbeh pripravená žiť. Prvý deň prázdninový trochu gaučová. Ponorená do slov tajomne čiernej ekvádorskej kávy v starobylom hrnčeku s kvetom maľovaným. 

Vytiahnem sukien pár a nájdem si tu pravú na večernú prechádzku mestom. Starým, voňavým. Oblečiem tričko a stanem sa... čímkoľvek budem chcieť. Bez rečí pôjdem, písmenka rozhodím. Kresieb pár. Hodím reč s vtákmi pri Vltave.

Budem uletená.

Rozhádzaná.

Celá.

Ako Beatrix Potterová.

Na tvorbu zrelá. 

Krásne letné dni, milí, s dušou bohatou, (ne)smelí celí. Čarujte chvíle vzácne. Každý deň. Odteraz!