...úryvok z mojej doplomovej práce o odeve a jeho sile:

       Problematika odevu ako vyjadrovacieho prostriedku mladých ľudí je  v dnešnej dobe taká aktuálna, že nemôže ostať nepovšimnutá. Preto by som sa rada ponorila do tejto témy a nastolila otázku, prečo si niektoré sociálne skupiny dobrovoľne volia určitú uniformitu a či je to iba spôsob, ako sa odlíšiť od spoločnosti, alebo je to skutočne osobitý spôsob komunikácie s okolím a pokus o vyjadrenie svojich názorov a individuality.        Keďže mi bol odevný design vždy veľmi blízky, rada by som ho prestavila aj z iného hľadiska ako praktického či estetického a to zo stránky sociologickej, psychologickej alebo filozofickej. Je potreba poukázať na to, že odev má oveľa väčšiu silu výpovede, akoby sa mohlo zdať.Najlepším príkladom toho sú členovia rôznych hudobných subkultúr, ktorých spájajú okrem rovnakého hudobného vkusu aj rovnaké názory na život, spoločné záujmy či politické cítenie. V tejto práci vo všeobecnosti poukazujem na týchto ľudí, ich životy a prejavy, ku ktorým patrí aj ich odev, ktorý je hlavnou témou môjho výskumu. Konkrétnejšie sa neskôr zameriavam na  subkultúry: Cyber , New rave, Gothic a Electroclash,  ktoré sú pomerne mladé ale výstižne odrážajú dnešnú dobu a aktuálny spôsob života mladých ľudí v 21. storočí.Teóriu som sa snažila obohatiť aj o mnou vytvorenú kolekciu odevov inšpirovaných spomínanými druhmi subkultúr. Sú praktickou ukážkou charakteristických prvkov, ktoré reprezentujú konkrétne hudobné žánre a príkladom toho že odev nemusí slúžiť iba k praktickým účelom, ale môže mať aj umeleckú a výpovednú hodnotu.

       Celý výskum som sa snažila vo forme myšlienok a zručností realizovať v praxi na Strednej odevnej priemyslovke v Púchove so študentkami odevného designu, kde sa mi potvrdilo, že v adolescentnom veku je o túto tému mimoriadny záujem. Mladí rebelujúci ľudia sa radi otáčajú chrbtom ku spoločenským konvenciám a svoj nesúhlas s danou morálkou zdôrazňujú aj nekonvenčným oblečením. Môžeme to považovať za prejav auto prezentácie, alebo ako číru provokáciu. A túto prácu venujem práve im, lebo je o nich, o tom že netreba slová k tomu, aby sme o sebe rozprávali a o tom že je dôležité uvedomiť si vlastnú individualitu a jedinečnosť...