alebo ako som sa dostala k tvorbe drôtených šperkov z nerezu ...

Čo si pamätám šperky, alebo (v tom období skôr) bižutéria odjakživa patrili k mojim srdcovým záležitostiam. „Nevešaj to na seba, vyzeráš ako taká ... od kolotočov“, zúfalo zvolá mama na moje osemročné ja navliekajúce si na seba pred zrkadlom štvrtý či piaty náhrdelník z vlastnoručne navlečených korálok.

Aj neskôr keď som už získala aký taký vkus som sa veľmi rada zdobila. Najskôr kupovanou bižutériou, ale to čo bolo v obchodoch často nespĺňalo moje predstavy o vzhľade, pomere kvality, ceny a trvanlivosti. Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Dá sa povedať, že alergia na kovy ma posunula ďalej. Postupne som prešla obdobím trojkorálkových náušníc, šitých kvetinkových náramkov, náramkov a náhrdelníkov na elastickom silone. Najviac ma lákali ketlované šperky, ale nikdy som sa k nim nedostala.

K drôtom som pričuchla vďaka Katke, skvelej bytosti a lektorke kurzu drôteného šperku. Pod jej vedením som spravila prvú rybku z kameňa a včelárskeho drôtu. Ako vyzerala si spravíte predstavu, keď poviem, že dodnes pôsobí v kvetináči s Aloe vera ako „odpudzovač škodcov“.

V tom čase som objavila stránky typu ako je fler a žasla nad tým aké úžasné šperky dokáže vytvoriť umelecká duša a šikovné ruky. Niektoré som skúsila napodobniť, ale výsledok bol vždy o iks tried nižšie ako originál. Až keď som sa odhodlala ísť vlastnou cestou vznikli prvé drôtené šperky, s ktorými som bola spokojná. Najviac sa mi zapáčila šitá krajka – šperky vytvorené touto technikou sú vzdušné elegantné a hlavne ľahké. Vďaka šitej krajke môžete nosiť veľké náušnice bez toho aby ste mali ušné lalôčiky vyťahané ako aztécky princ.

Ďalšie šperky vytvorené (aj) šitou krajkou