Niekde sa stala chyba

Usilovne som si to celé predstavovala. Celú situáciu okolo tričiek: ako mi PPL donesie balíček, rozbalujeme tričká, skúšame, vykrúcame sa pred zrkadlom, balíme sa a vyrážame fotiť. Je krásny letný deň. Perfektne som to videla svojim vnútorným zrakom, neuveriteľne som tomu verila.

Keď prišlo PPL, mala som doma remeselníkov, zírali do okien, žiadne skúšanie sa nekonalo. Výpravu na fotenie som zorganizovala rýchlo, čož o to. Ale celý čas mrholilo, a len čo sme vybalili cingrlátka, začalo fakt pršať. A prší i teraz, keď si nas***á pozerám fotky v cukrárni. Tvárim sa síce ako královna,

no mám mokrú ofinu. Je to zrada!

A chčije a chčije!

A vôbec, prečo som si nevzala modelku? ...sa tu trapoším ja so svojou zplihlou ofinou...

Jedno tričko sme nechali doma, jedno sme zabudli odfotiť.

Začala som zľahka upadať na duchu.

Oklamalo ma to, mojim vlastným tričkom sa mi to vysmialo do tváre.

Ho'oponopono nefunguje.

Ale neblázni, len sa obzri, čo si díky nemu všetko dokázala.

Dokázala – nedokázala, dnes ma zradilo.

Dosť, stíš sa, skoncentruj. Kam zameriavaš pozornosť, tam to rastie.

OMLOUVÁM SE, PROSÍM, ODPUSŤ, DĚKUJI TI, MILUJI TĚ.

Koncentrácia v cukrárni pomohla.

Jednak mi uschla ofina, jednak začalo zase len mrholiť. Pokus č. 2 sa podaril. Vidíte?

Vzala som si dáždnik.