Pred nedávnom sa ma jeden môj bezdetný známy pýtal, či je náročné byť rodičom. Odpovedala som mu, že keď človek dokáže prekonať svoju pohodlnosť a má veľkú dávku trpezlivosti, tak je rodičovstvo, vlastne, veľmi jednoduché. Vtedy som ešte netušila, koľkej pohodlnosti sa budem musieť vzdať dnes v noci:

22:00     Z reproduktoru malej bielej krabičky v obývačke sa ozýva detský plač. S manželom hráme hru zvanú "kto-dlhšie-vydrží-tváriť-sa-že-to-predsa-nemôže-byť-Eli". Vstávam a idem do detskej izby. Nasledujúce 2 hodiny sa ju snažím presvedčiť, že je noc - čas spánku.

0:15       Nutne potrebujeme v posteli macka. Eli prelieza cezo mňa na druhú stranu postele, aby ho vzala za nami... Očakávam, že spokojná zaspí...

0:30       Berie ma k chladničke a ukazuje na jogurt. Rezignovane ju usadím do jedálenskej stoličky a servírujem polnočný jogurt. Zje jednu lyžičku a ukazuje, že má hotovo. Vraciame sa do postele v nádeji, že už sa dočkám vytúženého spánku.

0:45       Eli v posteli sedí na mne a jazdí na koni.

1:00       Stále ležím v posteli a snažím sa predstierať spánok. Eli píska na píšťalke... (úplne som zabudla, že máme doma plyšového psíka, ktorý na zvuk píšťalky chodí, šteká a krúti hlavou... v hlave si robím fiktívnu poznámku, že ho nesmiem zabúdať na noc vypínať.)

1:15       "Potrebujeme" v posteli ďalšie veci (Eliškine rifle, pyžamko a pískacieho psa).

1:30       Eli stojí pri zatvorených dverách detskej izby a snaží sa ma znovu presvedčiť, že už je ráno.

1:35       Smerujeme do kuchyne. Je predsa najvyšší čas ísť prať! Túto bitvu vyhrávam a Eli akceptuje "porážku" s tým, že prať teda budeme až zajtra...

1:45       Eli berie do ruky štetku a čistí záchod (zn. v posledných týždňoch máme najčistejší záchod v celom širokom okolí...ale zároveň som rada, že časy, keď si myslela, že štetka na záchod je hrebeň, sú už za nami).

2:00       Eli má nutkavú potrebu ochutnať všetko, čo som večer predtým nechala na linke. Otvára šuflík, berie do ruky lyžičku a postupne ochutnáva fazuľový koláč, domácu nutellu a domáce müsli...

2:15      Už úplne prebratá píšem tento príspevok. Eli sedí na linke a ešte stále "ochutnáva" nutellu. Podľa hlasného "mňam, mňam, mňam" usudzujem, že sa mi asi podarila...

2:30      Eli si radostne víska svoj hit posledných dní "bakabakabakabaaaaaaaaaaaa"

2:45      Eli zistila, že dudlík vydáva trením po mokrom povrchu zaujímavé zvuky. Čakám, že každú chvíľu sa zobudí manžel a spýta sa, či sme sa nezbláznili. Správnu odpoveď som si ešte nestihla rozmyslieť...

3:00      Pozbierali sme prádlo, "upratali" všetky skrinky, znovu vyčistili záchod a umyli riady. Manžel stále spí...

3:15      Smerujeme naspäť do detskej izby znovu dúfajúc, že už je to za účelom spánku. V hlave si sama pre seba odhadujem, koľko spánku mi bude dnes dopriaté. Môj tajný tip je, že by to mohlo byť o "trochu" dlhšie než len do obvyklých 7:00 ráno.

7:00      Eli píska na píšťalku. Budíček!

Pohodové dni a čo najmenej napoleónskych nocí ;-)