Bolo to už asi dávno. Ešte v dobách, keď sa lode na mori riadili kompasmi, svetlami majákov a ľudia spolu komunikovali zoči voči. Tak presne vtedy, stál na pobreží starý maják.

Bol veľmi dôležitý, pretože zachraňoval životy. Ukazoval správny smer - alebo skôr - varoval námorníkov, kadiaľ plávať nemajú. Naznačoval, kde sú skaly pobrežia predstavujúce pre ich lode smrteľné nebezpečenstvo. Tento maják mal svoj význam. Mal svoj cieľ. Presne ako starý pán - strážca toho majáka, ktorý neďaleko býval a staral sa oň. Aj tento pán mal svoju úlohu. Nemenej dôležitú než sám maják. Každý večer musel na maják vyjsť a doplniť olej do lampy, aby mohol maják v noci svietiť. Nebolo to zložité, no musel dávať pozor na to, aby sa mu pridelená zásoba oleja neminula skôr, než sa dostane ku ďalšej. Starý pán mal dobré srdce a svedomito si svoju úlohu každý deň plnil. Zachránil už mnoho životov spolu so svojim majákom.

Jedného večera zaklopala na dvere jeho domu chudobná žena. Vraj potrebuje kúsok oleja do lampy, aby mohla svojim trom hladným deťom navariť niečo pod zub. Ešte dnes, lebo do zajtra je ďaleko a oni sú hladné. Sklopila oči a počkala na odpoveď. Starý pán mal dobré srdce, tak sa na ženu vľúdne usmial a trochu oleja jej daroval. Bola jasná noc. Mesačné svetlo hladilo jemné vrásky na dobrej tvári starého strážcu a odhaľovalo obrysy nemilosrdného pobrežia. Maják stále svietil.

Ďalšieho dňa, krátko po zotmení, sa pri dome starého pána objavil pútnik. Bol to múdry a skúsený človek. Strážca nášho majáka sa jeho návšteve veľmi potešil. Pozval ho dnu a po dlhej ceste pútnika pohostil. Bol rád tomuto vzácnemu hosťovi. Keď sa pútnik trochu posilnil a podelil sa so strážcom o svoju múdrosť, poprosil ho o kúsok oleja. Do lampy, na svoju cestu, cez hustú noc. Starý pán mu bez slova kúsok odobral a potom sa rozlúčili. Opäť bola jasná noc, jemný vánok si veselo pohvizdoval a pod útesom sa lámali vlnky o skalnaté pobrežie. Maják stále svietil v túto príjemnú letnú noc.

Tretí deň sa strhol nečas. Z ďaleka privanul studený vzduch a zúrivo búchal strážcovi na drevené okenice. Hustý dážď vyťukával na streche svoj naliehavý rytmus, keď sa starý pán konečne prebudil. V miestnosti bola tma, tak si zašiel po trochu oleja do svojej lampy. Zažal ju, aby sa mohol pripraviť na cestu. Práve dnes sa mu minuli zásoby oleja a práve dnes, mu mali do mesta doviesť ďalší. Maják musí večer svietiť. Strážca si musí splniť svoju úlohu a lode musia poznať správny smer.

Maják však v túto noc nesvietil. Starý pán sa do mesta cez deň nedostal. Mnohé lode v túto noc nepoznali správny smer. Mnohé z nich narazili na ostré skaly neúprosného pobrežia. Mnohé životy v túto noc vyhasli. Stratili zo zreteľa pobrežie, pretože strážca majáka stratil zo zreteľa svoj cieľ. Zabudol na svoju úlohu, na svoje poslanie. Zabudol na to podstatné. 

Tento príbeh som nedávno kdesi čítala. Bol kratší a nepamätám sa na jeho pôvodné znenie. Tak som Vám ho prepísala tak, ako si ho pamätám ja. Ako ma oslovil, pretože sa ma týkal. 

Už je to takmer rok, čo si hľadám cestu naspäť. Ku tvorbe, ktorá mi je blízka. Ku svojim zabudnutým nezrealizovaným snom. Ku činnosti, ktorá ma hreje pri srdci a ktorá sama o sebe je cieľom aj cestou zároveň. Príbehy, obrázky, slová. S pocitmi, s odkazmi a s niečím, čo sa ma bytostne týka. Na dosť dlhú dobu som ju stratila zo zreteľa, jej svetielko pomaly vyhasínalo vo víre zhotovovania tričiek, šiat a módnych doplnkov. Akosi som zabudla, že sú to len doplnky. Doplňujú to, čo mi je najpodstatnejšie. Čo mi prináša najviac potešenia a uspokojenia.

Milí priatelia, s fakt obrovskou radosťou Vám oznamujem, že som sa znovu vrátila ku svojej tvorbe a pozývam Vás opäť do LucLac sveta, ktorý mi je blízky a vychádza priamo z môjho vnútra. Z duše, srdca, neviem. :) Ale viem to podľa toho, že pri maľovaní a písaní cítim to chvenie, tú radosť, ktorá sa ničím na svete nedá nahradiť.

Celú ponuku sme pretriedili, zreorganizovali, niektoré staré veci, ktoré su mi blízke, sme opäť vytiahli na svetlo sveta a v zálohe mám pripravených niekoľko vecí (aj doplnkov vo forme šiat :), ktoré budem postupne pridávať. Opäť však maľujem, opäť píšem a opäť sa teším. Moje obrázky nie sú vážne, nie sú akademické, ani umelecké. Ale sú moje a mám z nich radosť. A o tú sa chcem s Vami podeliť :)

Morskú tematiku som zvolila na dnes schválne. Aj keď je zima. Lebo okrem toho, že pasuje ku príbehu o strážcovi majáka, tak je to jeden z mojich, ešte zatiaľ, nesplnených snov. Žiť kdesi v teple, pri mori, na azúrovom pobreží :) Ktohovie, či sa mi raz splní. To neviem. Viem však, že aj samotné snívanie o tom, má veru svoje čaro. Na chvíľu, akoby som bola tam.

PS: Viete, že rozprávaním, písaním či maľovaním svojho sna sa vedome približujete k jeho zhmotneniu, k jeho realizácii. Vedecky to možno dokázané nie je, ale mne sa to už veľakrát potvrdilo ;)

Takže dosnívania a do skorého "videnia"!

Lucia

Fotka s mojím obrazom majáka v interiéry je odtiaľto:

 httpde-index.comprettify-wall-with-classic-nautical-coastal-decordecorating-classic-home-interior-with-nautical-theme-wall-decor-also-colorful-cushions-and-simple-furniture