Prebehnem sa po tenkom obrubníku

a skĺznem dolu.

Len pár metrov a som znovu svoja. Viním sa.

Trhám svoj balans novým pokusom a znovu padám pod nohy ulice.

Nemenná tma v tieni pod oknom. Slnko za strechami prosí

o chlieb, hladné je ako jeseň na konci novembra.

Prázdno a bezfarebnosť stále ďaleko,

ešte sa leto hlási so svojimi vôňami.

Verím tej svojej a nedám na nehybnosť tiel

v ťažkých kabátoch.

Opitá slnkom kráčam vpred

a cítim sa ako v rozpálenom skle

Stačí tak málo, zložím svoj sen

a sadnem si vedľa reality.

Obrubník široký je.

Ja vínom vínu kradnem deň.

Mávam psím chvostom

a triem si rybie oči

páčim sa sebe a im tiež.

V jedinej sekunde dokonalá.

Zostaňte polonaho krásni,

priatelia v rybníku snov!