Tvorím vidiecke domčeky, lebo v nich je ukrytý návrat. Nie späť v čase, ale späť k sebe. Keď vezmem do rúk materiál, necítim len jeho váhu. Cítim rána, ktoré sa začínali pomaly. Dvor, kde sa deň neriadil hodinami, ale svetlom. Ticho prerušované len vetrom, krokom po štrku a vôňou chleba, ktorá sa niesla domom. Každý domček vzniká z túžby zachytiť niečo, čo sa dnes ľahko stráca. Pokoj. Jednoduchosť. Istotu, že nemusíš byť dokonalý. Že steny môžu mať patinu, okná drobné nedokonalosti a aj tak v nich býva teplo. Tvorím vidiecke domčeky, lebo verím, že domov je viac ako miesto. Je to stav duše. Miesto kde sa dych spomaľuje a spomienky neusádzajú v hlave ale v srdci.Tieto domčeky nie sú dekorácie. Sú to malé útočiská. Nesú v sebe ticho večera, mäkké svetlo lampy. Preto ich tvorím. Aby si ich niekto položil doma, pozrel sa na ne... a aspoň na chvíľu sa cítil doma aj vo vnútri.