A už je to zase. Určite sa s nimi stretol každý. Vravia im zuby múdrosti, no ja by som im radšej nazvala zubamy utrpenia. Teraz ma totiž trápia viac ako je ich zvykom. Zvačša pretrpím miernu dvoj až trojdňovú bolseť. Teraz je tá bolesť taká neznesiteľá, že bez tabletiek mi nejde fungovať. Vlastne fungovať mi nejde tak či tak, pretože som celý deň unavená z toho, že v noci nespím. Vtedy je to najhoršie.


Pýtate sa prečo nejdem k zubárke?

Tu je kameň urazu. Zo zubárok mám panický strach. Len na tú moju som si už akosi zvykla, ..lenže tá je tak nejakých 300km ďaleko. Tu sa to začína komplikovať. Cestovať domov? Kaziť Valentína? Dať sa ošetriť cudzím zubárom v cudzej krajine, ktorý si vypýta takú pálku, že by som ňou pokryla náklady na cestu na Slovensko? Mám rozrobených veľa vecí, ktoré treba dokončiť. Papať nepapám, pretože nedokážem otvoriť ústa. Ale ani niesom hladná. Absolutne mi ani jesť nechutí. Už som si aj poplakala.

Dnes o 3.05 so zmrznutou klobáskou priloženou k líci som sa rozhodla, že cestujem domov!



Trhania sa bojím jak čert kríža, ešte nikdy mi netrhali normálny zub, natož takéto obludy...ako sa ale vraví hlad, v tomto prípade bolesť donúti.



Veľmi rada sa dozviem o vašich skusenostiach. A určite sa neurazím za nejakú tú psychickú podporu.


Pekný deň


Želá vaša ubolená malá Mimka