V hlave mi neustále beží film s obdivovateľmi mojich kabeliek z nedávnej Valentínskej Retro Burzy. Ako prišli, zbadali a zrazu aj identifikovali čo vidia, neverili a žasli... Ich reakcie ma neuveriteľne tešili :)

A ich udivené otázky, či je TO naozaj z TÝCH plechovkových uzáverov a či TO vyrábam naozaj ja, tiež.

Áno, áno, áno :) Moje kabelky i náramky sú vyrobené z TÝCH plechovkových uzáverov. A vyrábam ich ja. A som na TO pyšná!

Po prvotnom šoku prišiel TEN moment, keď si vyhliadnutú kabelku neveriacky vzali do rúk. Vytiahli ju spomedzi ostatných s veľkou silou, očakávajúc, že bude ťažká. Nie je! S ľahkosťou ju udržíte i na malíčku. Kabelky z hliníka nemôžu byť predsa ťažké :)

(To iba tá moja je. Lebo ju vyťažujem množstvom nepotrebných maličkostí, ktoré dennodenne vláčim so sebou.)

Rovnako ani ich očakávania z konštatovania, že veď uzávery majú kde-tu ostré výstupky a teda kabelka musí byť určite nekomfortná a ľahko sa na nej môžme porezať, sa nenaplnili. Lebo to nie je iba tak, že pri výrobe vezmem použité, čiže RECYKLOVANÉ viečko a nadpojím k ďalším... Ten proces je zdĺhavejší. Ja TIE viečka najskôr operiem, pretriedim a upravím. Až potom premýšľam čo z nich vytvorím.

No a TEN pocit z nového prírastku je povznášajúci. TÁ radosť majiteľky z novej kabelky či kúska bižutérie je ohromujúca. TIE každodenné reakcie okolia lichotiace... Veď povedzte, nemali by ste radosť z dievčatka čakajúceho v rade za vami, ktoré svojimi prštekmi tajne prebehne po TEJ vašej kabelke, len aby pocítilo ako chutí TEN dotyk?