...aby Ťa nikto nevidel. 

Ako voda premením sa na ľad... ako vietor pokús sa ma objať ... nežným vánkom poštekli mi pery ...                                       do myšlienok vráť mi trocha viery.                                                             

                                                                                                                                                                                (Nocadeň)

Konečne ten čas...ktorý prináša všetko čarovné, keď minúty utekajú, keď sa prebúdzam a pohltená farbami a dotykmi môžem stavať svoj vysnívaný svet.  Ten o cyklámenoch a azalkách, o divokých záhradách, o rozkvitnutých kvetinách, ktoré neviem pomenovať. Ten kde sa na dlani ligocú slnečné lúče, kde vánok suší ružové kvapky...kde Lu.bi nadšene tvorí.

                Všetky fotografie vnikli pri tvorbe a sú predzvesťou pripravovaných noviniek u Lu.bi,                                                ktorý sa ukrýva v záplave kvetov, v záhradách, v nových ušitých šatičkách.