Týždeň v procesoch, víkend vo vlasoch a ja konečne hotová. Mám za sebou ďalší útok kreativity. Mám pred sebou zápal oka. Temer naň nevidím. Ale farebné záchvevy stále dostatočne intenzívne tancujú. Nechávam sa zlákať a zabúdam na bolesť.

Otváram tmu a vpúšťam do nej malé lesklé svetlo. Ošperkované vlastnou chuťou hrať tak, ako mi noha tancuje...

Tieto štyri šperko-kúsky kladiem vedľa seba a potichu nesmelo sa teším...

Potešia azda i Vás. V poradí, ako vznikali. Konečne nadoraz. Zatváram boľavé oko a nechávam Vás s nimi osamote, priateľky s dušou v oblakoch...

Stačí malý krok a môžeš kamkoľvek uniknúť. Neznámo je obrovské a ponúka nové podoby (ne)konečna.

V troch nepravidelných kruhoch sa opakujú tri neopakovateľné príbehy drobných morských živočíchov...

Je čas stíchnuť a počúvať.

Keď zhasnú svetlá sveta, príroda začne vo vlastných rytmoch bez svedkov parádne čarovať... Lúka plná kvetov, svet plný rozvoňaných rúk, čo hladia kvety po hlávkach...

Kým uschnú brazílske dažde, svet divých žien zaspí na jahodách... Voňavé nohy ich ukryjú do najtajnejších snov mužov bez fantázie. A zrazu sa všetko zmení...

Náušnice a prívesok som tvarovala z modelovacej hmoty, ktorú som oštruktúrovala, nechala uschnúť a potom pomaľovala akvarelovými a akrylovými farbami. Lesklý povrch majú vďaka univerzálnemu laku. Hrala som sa ako dieťa, farbila ako zmyslov zbavená a na konci je moja radosť. Som dieťaťom od počiatku do konca. Zas čosi veselo farebné brázdi tieto smutno-sivé ulice, čo nechcú stuhnúť pod tlakom nejasnej zimy. Bielej niet, farby som rozsypala. Sú všade naokolo.

Chyťme si každá tú svoju farbičku a odhaľme kúsok seba...