Nenechať ujsť žiadne sklo. V odrazoch lesklých matná tma. Nohy mám vo fľaškách. Hľadám v nich príbehy.

Sny zmátožia každú myseľ, moju zas dostali. Zasypali pieskom studené ráno a privolali letné diaľky. Odkliate

stories horúceho vetra. Jeden príbeh po druhom. Vedľa seba. Pod sebou.

Hlavou sa točí nové ráno s vačkami bezspánkovej noci pod okom, ľavým i pravým, obom sa ušiel rovnaký údel. Udreli nové dni. Chodím bez rovnováhy ako v horúcom hlbokom piesku. Zato si píšem všetky sny. O vtákoch, čo nelietajú, o rybách, čo bozkajú vetrom utešené zadky a šatách, čo donekonečna visia v túžbe uschnúť.

Noc priniesla nové ťahy štetcom, ráno mi vrazilo do tváre neznáme farby a túžbu uveriť ďalšej tme. Jej tisícim odtieňom.

Vyťahujem ich pekne jeden po druhom. Tretí zas zvíťazil. Zvíťazí?

Prudko sa zatočiť, opustiť na chvíľu piesok pod nohami a vzlietnuť. Doskočiť a nájsť novú rovnováhu, zamotanú hlavu hodiť dozadu, nechať v nej rozplynúť slnko a všetky morské soli. Dosnívať sen poslednej noci... V mäkkosti príbehov chýbajú ťažké konce. Niet ich.

Celá som posypaná jemným práškom, aj keď nikdy nepchám hlavu do piesku. Mám ho rada pod nohami :)

V otvorených vreciach dávne príbehy. V záhyboch starých látok nové výstrihy. Mala ich rada. Prvé leto bez starkej.

Vyťahujem šaty po šatách a suším v nich najkrajšie spomienky. Sú všade...

Mlčíš. Už dlhé týždne ťa niet. Tvoju tvár strácam v pohľadoch do rybích očí a tuším koniec. Myšlienka naň ťa vždy vyplaví. Tie šance vracať príď. Noc hladí studené rybie telá a nazerá do duší.

Tuším ťa. O čosi viac odpustená je každá moja myšlienka.

Moje dnešné aleluja i amen.