Ak ste mali to šťastie, že vaše staré a prastaré mamy žili na dedine a bežne nosili kroj, ako som mala ja, potom určite poznáte vlniak. Musela ho mať každá ženička, pretože zimy boli dlhé a tuhé a do kostola alebo obchodu bolo vždy na pešo ďaleko.
Čo to vlniak vlastne je? Veľká vlnená trojcípa šatka, pletená alebo háčkovaná, lemovaná na kratších stranách strapcami. Pôvodne to bola súčasť kroja na zimu. Nosil sa na kabátec alebo neskôr kabát a ak mala žena kožuštek, tak ho používala na hlavu. Vpredu si ho buď pridŕžali rukami, alebo si ho zapínali rôznymi spôsobmi (aj obyčajnou zicherkou). Vo väčšine prípadov bol čierny, ale pri niektorých krojoch sa dajú nájsť aj iné farebné variácie. Čierny asi preto, lebo sa "hodil" ku každej sukni a farbenie na čierno bolo asi najjednoduchšie.
Dnes už pravé vlniaky takmer vymizli, ale určite sa ešte nájdu ženy, ktoré ich používajú.
Ja som pre vás pripravila jeho modernejšiu verziu, ktorá spĺňa všetky dôležitosti, ktoré vlniak musí mať - je z vlny, chráni plecia, chrbát a aj hlavu, úžasne hreje a už si ho vpredu nemusíte držať, stačí zapnúť gombík ku krku. Aby som ho ozvláštnila, urobila som ho v krásnej bordó farbe.
Skúste, či tie naše staré mamy vedeli, čo je dobré! :-)
A nezabudnite, vlniak je len vtedy vlniakom, keď je z pravej ovčej vlny!

