Väčšina z nás má nejaký starožitný šperk, väčšinou ako rodinnú pamiatku, ktorého by sme sa nikdy nevzdali. Je v nich zvláštne kúzlo, môžme premýšľať, čo sa s ním dialo predtým, ako sa dostal ku nám. Z niektorých priam vyžaruje tajomnosť, ostávajú skryté, nikdy neodhalia všetky svoje tajomstvá.

Raz pri jednej prechádzke mestom som zablúdila do starožitníctva. Oslovil ma tam jeden strieborný prstienok, dokonca bol doslova za pár korún. Má už svoje rôčky, pretože je puncovaný značkou 800, a je zo striebra. Jedinú chybičku mal v tom, že miesto kamienku v ňom bolo vložené len poškrabané sklíčko.

Na prste sa nosil veľmi príjemne, hneď som si ho obľúbila. Len to sklíčko, to ma stále štvalo, lebo ku sklu som si nenašla nejaký vzťah, ja radšej len kamienky:-) Navštívila som pár opráv šperkov, a všade mi povedali, že vymeniť sklíčko za kamienok by bol problém, že si nevedia vybrúsiť rovnakú veľkosť a podobne. Tak som zase dlhší čas nosila prstienok tak, ako bol. Až vďaka skvelému návodu práve tu, v klube U kamienkov u Gemsa, som našla super návod na brúsenie kamienkov. Tak som sa do toho pustila. Najprv prvý pyrit, neskôr väčší jantár, a nakoniec prišiel na rad aj tento prstienok. Ostal mi zvyšok jantáru, ešte aj s muchou, a pokúsila som sa vybrúsiť kamienok. Nakoniec sa to podarilo, a takýto je výsledok:-)

Prstienok úplne ožil, je taký príjemný, ten jantár ho viac spojil s prírodou, a nosí sa výborne:-)

Druhý prstienok sa ku mne dostal od jednej starej pani, ktorej som ako dieťa chodila pomáhať. Keď umrela, jej dcéra mi priniesla krabičku, že si pani želala, aby mi ju dala. A v nej bol tento krásny filigránový strieborný prstienok. Je to taká pamiatka na starú pani, ktorá bola naša veľmi dobrá suseda. Nosím ho len výnimočne, ale nedala by som ho ani za nič:-) Vložený kamienok je ametyst.

Posledným mojím pokladom je medailónik. V dedine sa cez vojnu stala nemilá udalosť, Nemci podpálili starý kaštieľ nad dedinou. Moja starka bola jedným z detí, ktoré sa potom hrali na zhorenisku. Ako dieťa si svoje nálezy odkladala do drevenej truhličky, ktorú si schovala na povale. Až pri upratovaní som ju našla, a starka si hneď spomenula, že medailónik našla práve tam pri hre:-) Už letmý pohľad stačil na to, aby nám došlo, že to nie je len bižutéria, ale krásny kúsok zo smaltu a zlata.

Dúfam, že Vás blog nenudil a ďakujem za prečítanie:-)