Odisla som z velkeho mesta, ktore ma sklamalo, bola som komercny mlady clovek, ktory mal dobru pracu, vlastne byvanie, partnera....idealne...? naozaj?  ....bolo to konzumne, emocne prazdne.

Dnes zijem na vidieku, nebojim sa snivat, mozno su tieto moje "prve kroky na vlastnu past" kostrbate, ale tesim sa z nich. Najst odvahu byt sama sebou, neskryvat sa za masu ludi len preto aby niekto nieco nepovedal, dovolit si najst vlastny styl. Nie som vynimocna, ale odvazila som sa ist vlastnou cestou. Zo zaciatku sa clovek casto potkne, prekvapi ho reakcia okolia..., ludia sa boja vycnievat z radu, ukazat svetu svoju identitu, zranitelnost, vravia, jeeej ty mas krasne saty, aj ja by som take chcela....ja ti ich usijem, vravim; odpoved: "hmmmm...", ano pacia sa jej, aj si ich vyskusa..., ale ktora naberie odvahu ukazat: ano toto som ja?

Ludia co ma videli pred rokom a davnejsie si pamataju, cierne jeans a cierne tricko, ma dnes nespoznavaju. Nasla som si vlastny styl, pretoze v obchodoch mi nic nesedelo. Myslim velkostou, ja odmietam fakt, ze ked clovek nespada do konfekcie max 38, tak je odsudeny nosit vrecia alebo modely, ktore z vas urobia dochodcu vzhladom.

Nie je dobre obleceny ten, kto sa natrieska do co najmensej velkosti oblecenia, ale ten, kto je obleceny vkusne a citi sa vo svojom obleceni dobre.

Od kamaratky som dostala sijaci stroj, mama mi podarovala krajcirske noznice a krabicu spendlikov a moj partner mi dal pochopenie.

Uz je to rok co som sa rozhodla byt sama sebou a vytvarat nieco vlastnymi rukami. Najst si vlastny styl je niekedy tazke, inokedy Vam to zivot pripravi sam ani neviete ako....

Ako asi kazda zena milujem topanky(cim vyssie opatky, tym lepsie ), milujem kabelky, a co je hlavne milujem klobuky!!!

Viete aky je to pocit ist v dnesnej dobe po ulici v kobuku? Nemam na mysli tie plazove latkove serbliky, ale naozaj kvalitne sisalove klobuky ci cylindre. Ale o tom nabuduce, klobuky a ja to je samostatna kapitola.

Chcela som dnes len nejako zacat, mozno povedat kto som

Moj prvy blog v zivote , je to ako s tym vycnievanim z radu....nebat sa byt iny...