zase raz po praci som isla riesit problem obnovenia uradnickej garderoby....povedali mi ze cierna je fajn, ale ze smutok uz nosim roky. Hlupost! Cierna predsa zostihluje, nie som sice extra obezna, skor taka prikladna 42ka v ramci konfekcie a pojem chudnutie je nocna mora.
Tak potom siva....aj tak mi nic z tych beznych veci v obchode nesedi....
Bolo to naozaj o farbe? Bolo to naozaj o velkosti oblecenia? Alebo nie...?
Tazko povedat ako presne sa zrodil napad odist z luxusneho bytu a istej prace v ustrety velkej neznamej, pretoze len tuzba po dobrodruzstve nestaci. Bola to potreba dat tvar a meno niecomu co sice vo mne zilo, ale kedze to nemalo meno a tvar a nevedela som co s tym, tak to ostavalo len vo mne, vo svete snov.
Clovek bol zvyknuty, kupit chleba v ktorukolvek cast dna, ist na squash v papuciach lebo bol 50 metrov od domu....sledovat program kina v den ked planoval ist do kina, lebo bookovanie listkov nebol problem...tento vsetok komfort vsak nedokazal utisit to nieco vo mne. Nebola som slobodna. Mechanicky som chodila do prace, zila svoj vztah...vsetko bolo dane okolim.
A potom to raz zacalo, dosla som domov so slzami v ociach lebo som nezohnala svadobne saty!...pani ste moc velka pre nas salon....vazne? Nosim nohavicovy kostym velkosti 42 a nemam ani integrovane plavacie koleso okolo pasu ako mnoho inych!!!! ...je nam luto pre vas saty nemame....
To este nebol ten zlomovy okamih, ani jeden nebol ten konkretny, bol to sled udalosti, prehier, padov a vzostupov, a ciel bol isty. Nieco sa musi zmenit!!!!Ja? Aj ja, aj moj zivot....
A tak v tichosti sme spolu s mojim partnerom zacali hladat svoj buduci domov, snove miesto, kde dame meno a tvar snom. Nebola to cesta jednoducha a casto som si myslela, ze ani sudena nie.Ani vybrany domcek nebol laskou na prvy pohlad...bol laskou na pohlad druhy, pri tretom som vedela ze je to ono a po stvrtej navsteve som uz nechcela odist.
Polosamota...ano je to stary dom(prekvapenie: tepla voda kurenie a sucha postel su samozrejme...), ale to prostredie! Ja ciernojeansova ciernotrickova kralovna som sa zamilovala do zelene travy a modraveho nekonecna....a vsetky tie myslienky co dovtedy boli bez mena, nie len ze sa dali popisat slovami, ale dostali aj tvary.Zacala som svoje pocity, tuzby pretavovat do niecoho co vytvaram ja sama. Krivolake zaciatky, ktore sa casto nedali nosit, ale boli nevyhnutnymi omylmi pre buduce zdary 
Ako som objavovala farby, tie objavovali mna, vznikali kreacie, niektore tak trosku usmevne, ale zistila som ze je to ako socharina, ak chcete vediet kto skutocne ste, predstavte si seba ako hromadu masy a postupne sa z nej tvarujte, snimajte dole balast, objavujte tvary, schovane pod nanosmi zdvorilosti ci potreby zapadnut a byt akceptovany.
Takto som zacala navrhovat nieco ako oblecenie. Aj ked pojem oblecenie nie je celkom na mieste, z pohladu komercneho urcite ano, ale myslim ze realita je ina.
Nesnazim sa byt ina aby som zaujala, snazim sa najst len samu seba.
Vytvorit si outfit je ako rozpravat pribeh samej seba.....

