Tri týždne dýcham čerstvý zemplínsky vzduch. V teplách spotené zápasy. Mamine cestové jedlá zapíjam hrnčekmi čestvého mlieka a prudko trávim. Po chvíli príde ďalšia porcia. Pirohy, halušky, šúľance... Môj jediný žalúdok trochu trápi sa.

Po večeroch otvárach knihy dokorán, svietim si nočnou lampou a tlačím do okien izbové dusno. Komáre snoria za sklami...

Vidiek. Vidím sa v ňom. Na chvíľu budem strácať mestské zápachy ďalekej Prahy... Na chvíľu zabudnem na televízory a všetky ostatné obrazovky. Kniha zvíťazí...

Morím sa s poetikou, čo dávno zostarla. Žasnem nad umením, čo chce byť umením a umením sa preto stáva a hľadím si do tváre. V každej z nás drieme Salome. Do každej z nás občas zahučí nepohodlný hlas Herodias. Pýcha, úškrn, zlom. Rozžmurkané oči Herodesa. Skleslé telo panny na záver.

"Neostanem. Nemôžem ostať. Prečo hľadí vždy na mňa Herodes očami krta, spod trasľavých mihalníc?... Je to čudné, že muž mojej matere tak hľadí na mňa. Ja neviem, čo je to..."

"Ja nepočúvam na mater. Žiadam si na striebornej mise hlavu Jochananovu, lebo sa to mne samej tak páči. Prisahali ste, Herodes. Nezabúdajte, že ste prisahali".

"Ticho je. Ničoho nečujem. Prečo nekričí ten človek? Ah! Keby mňa chcel niekto zabiť, kričala by som, bránila by som sa, nechcela by som trpieť..."

"Ah! Bozkala som ťa, Jochanan, bozkala som ťa na ústa. Na perách tvojich bola horkosť. Bola to chuť krvi... Alebo azda chuť lásky je taká?"

Morím sa. Namočená v textoch Krčméryho prekladu útlej Salome od Oscara Wildea a opatrne chytám medzi prsty ten zvláštne krásny punc staroby. Pomaly starnem s ňou. Jej tancov čoraz menej bojím sa.

Tancujem so Salome. Obe potíme sa. Unavené padáme. V tráve celý ten zmätok ustane. Pozerá na mňa. Pozerám sa tiež. Nálepky anjelských tvárí zložíme naraz. V jedinej minúte budú stáť oproti sebe dve červené tváre. Jedna sa hanbí, tá druhá je v úzkych. Krídla sa rozsypali. Zostali dve ženy, umrela jediná. Tá druhá v nás.

Prikrytá dekou starého domova hľadím pred seba. Keď bude duši nepohodlne, odlietam. Späť do Prahy. Domov.

Bon voyage, rozcestovaní dovolenkári!