Postupne, ako sa mi zvyšujú tréningové dávky, zo dňa na deň, doslova, začalo telo protestovať.

Stáva sa mi, že po behaní som celé popoludnie bez energie, alebo uprostred lesa na desiatom kilometri žalúdok vráti to, čo tam už dávno nemalo byť, a ja spokojne odbehnem tých zvyšných 5 kilometrov. Alebo sa mi ani nechce vybehnúť, čo nikdy predtým nebolo. A lieta mi tlak, jak starej babe, keď sa rozčúli. Vadí mi alkohol, vadí mi nedostatok spánku, vadí mi, že prší, i že neprší. Ide to so mnou od 10 k 5.

A tak, postupne, som si uvedomila, že to asi bude protest tela. Ale jak to? Behám niekoľko hodín týždenne, nič extrémne. To je moje telo tak slabé? Možno stres z práce, špatne sa stravujem, priveľa pijem, primálo vody? Priveľa detí, málo mužov okolo mňa? Jaj!

Celkom náhodou som si kúpila knihu od Tima Ferrisa, 4-hodinové telo.

A tam, na strane 401 som našla odpoveď. Volá sa to pretrénovanie, a symptomy sedia. Nikdy by som tomu neverila, ža to moje prdkanie može takto dopadnúť. Zatiaľ len viem, že telo volá i po inom pohybe, že stuhlo v jednostrannej záťaži dlhých behov.

Neviem, kedy sa dostanem k čítaniu ostatných 597 stránok,  ale do roka a do dňa odbehnem ten maraton a preto ...zmením tréning, ak dožijem. Z dlhých a pomalých na krátke a rýchle. Predsa to teraz nevzdám!

Behu zdar!