Bolo 9 rokov čo som sa presťahovala na vytúženú dedinu. Mala som dovolené chovať psíkov, sliepky , papagáje..... zakázané boli holuby a mačky. Poznám svojich chlapov a čakala na svoj deń.

Chodila som na výstavy, fotila si holúbky- túžila som po páriku pávikov ( o klasických pávoch som na začiatku ani nešpitla...pre istotu). Boli prázdniny, manžel učiteľ doma a pri poobedňajšej sieste mu pri nohách začal behať zranený holub, nie pávik taký obyčajný ale bol ... " No dobre, môžeš si ho nechať" Mám holuba!!!!!!!!!! síce má zranené krídlo a nemôže lietať ale mám holuba. Do dedinskej idylky mi chýba ešte veľa ale všetko po kvapkách....

Po roku prišli Vianoce, na štedrý deň som prebehla cestou ku obchodu a tu mravčí mačiatko čo ešte pri svojej mamine malo byť. No veď ho tam nemôžem nechať! Vzala som ho miesta chleba pod pazuchu, položila pred dvere a smutným hlasom oznamujem: " Predstav si nejaká k... vyhodila také malé mača, veď zamrzne! " odpoveď bola okúpať, odblšiť a doniesť do postele ohriať.

Miňa milé mačiatko dala zabrať do jari a potom sme si povedali že bude vonkku, je teplo. Okrem Mine boli aj francuzski buldoci- zabijáci mačiek, čuvač a kokršpanielka. Začalo učenie Mine utekať pred bulíkmi. Miňo vyskočil k čuvačovi- na a už je koniec! Čuvačko Miňu oblizol a spolu spávali , jedli bránil ju pred kokršpanielkou..... len sme museli mačičku premenovať na Murka. Akosi mu narástli iné pohlavné orgány ako sme si mysleli...

Plynul čas - Murko vedel kedy idú bulíci lietať po dvore, išiel do záhrady a potom prišiel naspäť. Občas chytil myšku väčšinou sa každému okolo nôh otieral...Mazel. A dospel a začal naháňať okolité mačky. Dobitý chodil domov ale vždy prišiel....

Čuvačko zostarol v novembri ako 14 ročný zomrel, zaspal a Murko zrazu vstal od neho a odišiel. 

A prečo Vám píšem môj banálny príbeh? Proste tulák sa mi dnes vrátil!!!!!!!!!!!!!!!!!! Hladný, dobitý a umravčaný, manžel mu kúpil safalátku ja granule a Muro sa nevie dojesť.