Vedeli ste, že v čase prvej republiky Česko-Slovensko módne trendy nenasledovalo, ale ich vytváralo? Praha bola módnym centrom strednej Európy a dosahovala exkluzivitu Paríža.

Všetko to stálo na našich tvorcoch, ktorí vychádzali z ľudu. Väčšina z nich, ženy, sa k tvorbe dostali po svadbe, pretože manželstvo im poskytlo potrebné finančné zázemie. Nebolo to pravidlo. Mladé ženy mali možnosť vyučiť sa v špecializovaných ústavoch, nazbierali skúsenosti a postupne sa prepracovali k svojmu obchodu. Dobre zabehnuté módne domy sa dedili, tým pádom sa k remeslu dostávalo čoraz viac mužov, ktorí sa nenechali zahanbiť.
Vtedajšia otvorenosť umožnila tvorcom cestovať do zahraničia. Často navštevovali prehliadky parížskych tvorcov, kde nazbierali najaktuálnejšie trendy pre ich tvorbu, čerpali aj z anglického krajčírstva a v spojení s poctivým česko-slovenským remeslom vznikali jedinečné modely.
 

Medzi najluxusnejšie podniky patril Rosenbaum. Podnik založila v roku 1907 Eliška Rosenbaumová, po nej ju prevzal syn Oldrich, ktorý firmu úspešne zvelaďoval. Medzi ich zákazníčky patrili manželky európskych politikov a podnikateľov. Ich dvornou manekýnkou bola populárna herečka Adina Mandlová.
 

Podolskú preslávila spolupráca s manželkou prezidenta Beneša. Nezostala len pri nej a vymyslela veľmi účinnú marketingovú stratégiu. Každý rok trávila týždeň v kúpeľoch, kde sa po kolonáde prechádzali jej manekíny vždy v inom modely. Zaručilo to patričný úspech a povráva sa, že čakacie doby v jej salóne sa tým predĺžili aj na pol roka. Osobne ma prekvapilo jej správanie voči konkurencii, s Rosenbauom bola vždy po parížskych prehliadkach v kontakte aby sa dohodli na svojich kolekciách, nechceli aby vyrábali rovnaké modely.
 

Módne domy sa v Prahe počítali v desiatkach a každý si nesie svoj jedinečný príbeh. Niektoré existujú dodnes. Väčšina majiteľov bola donútená s príchodom druhej svetovej vojny zavrieť svoje obchody. Tí, ktorí nestihli emigrovať skončili v koncentračných táboroch, ich podniky boli zrušené alebo pričlenené pod štátnu výrobu. Definitívne ukončili tradíciu vysokej módy komunisti. Podarilo sa prežiť len pár salónom, ktoré šili pre manželky politikov a tým pádom mali nad sebou ochrannú ruku. Zvyšku obyvateľstvu sa nanucovala predstava ideálnej ženy v montérkach a najlepší make-up bola pleť ošľahaná vetrom, všetko v záujme svetlejších zajtrajškov.