Ráno som ťa stretla po dlhej dobe, boli to roky... Bože koľko je takých ľudí, čo mi zo života odišli a neviem ani kde žijú, čo robia, a keď sa takto náhodou stretneme, nechápem, ale nie je času - Ahoj, ahoj, ako ide, čo robíš, skočíme na kávu niekedy? Daj mi číslo, prezvoním ťa. Tak čau, vidíme sa, som rád že sme sa takto náhodou... - tak nejak. Nostalgický pocit za niečím, čo prešlo okolo, ale už to bolo niečím iným, s novou adresou, číslom, dvomi deťmi a manželkou navyše. Chce to ťahavú pesničku poriadne nahlas, rýchlu jazdu s otvoreným oknom, nesústrediť sa na nič. Gil Scott-Heron to spraví, cover I'll take care of you. A som doma. Jedna pesnička je málo, chcem teraz počuť celý album... začnem sťahovať, popri tom si pozerám na wiki o mojom obľúbenom interpretovi.

Pribudla mu kolonka v zátvorke. S krížikom.

Nechápem.

A je mi smutnejšie ako za akýmkoľvek príbehom, ktorý ma pred chvíľou stretol na ulici. Smutnejšie ako za tým mojím. Katarzia.

Takže bol HIV pozitívny, chytil nejakú obyčajnú chorobu na cestách v Európe, no čo, 62 rokov, kopec detí a kus práce za sebou nechal pán. Akurát že o ňom sa na Slovensku v rádiu asi nepovie, že odišiel vzácny, dôležitý, špeciálny, revolučný, ešteže raz za čas si tú wiki pozriem. Aspoň teda posúvam ďalej, že mi je smutno. Ako povedal, na revolúciu v telke reklamu dávať nebudú. The revolution will not be televised.

Krásny, temný, chrapľavý. Posledný album. Úplne posledný.

a tuto jedna stará, ale zato veselá
https://www.youtube.com/watch?v=_b2F-XX0Ol0&feature=related