Nedávno som kdesi narazila na výraz: "uštvané matky".

Existovali doby, a nieje to tak dávno, keď i ja som prežívala život v napätí, zhone, nervozite, čo všetko ešte musím, a čo naopak nemôžem, ako zamestnaná matka mnoha decek. Bola som uštvnou matkou, a vyžívala som sa v tom, a pretože píšem o sebe, môžem smelo napsať, že som bola úbohá chudera so strapatými vlasmi, bez mejkapu, s ohryzenými nechtami, ovešaná deťmi a nákupmi. Myslela som si o sebe, aká som skvelá, že to všetko zvládam a zároveň som bola naštvaná, pretože som to nezvládala a hlavne nechcela zvládať sama! Keby som v tých časoch čítala tento text, zovrela by vo mne zlosť, vyhŕkli slzy a napísala by som štipľavý komentár jeho autorke, kde by som jej vynadala do sebeckých mrch.

Dnes som ja tou sebeckou mrchou, ktorými som vtedy pohŕdala, považovala ich za mizerné matky, pretože neobetovali celý život, nechty, mejkap, podpätky, koníčky, kávičky, šport, kaderníčku, svoj voľný čas, ba ani všetky peniaze kvôli deťom. Sebecká mrcha proste myslí najskôr na seba a až potom na deti, rodinu... Je to hrozné, znie to hrozne, viem.))

Ale, dámy, čo vlastne tá žena robí tak odsúdeniahodného? Len si v rytme dní vyhradila čas pre seba, tak, ako ho vyhradila vo svojom živote svojej rodine. Stanovila hranice, čo ešte je ochotná a čo už nie. NEOBETUJE SA KVÔLI NIKOMU A NIČOMU. Miluje samu seba tak, ako svoje deti, manžela, rodinu.

Moja cesta k sebeláske trvala asi dva roky, nenápadne, i díky rôznym debaklom v mojom živote, dnes môžem smelo prehlásiť, že už som na polceste.)

Pochopila som, že ak chcem byť šťastná, musím sa o to postarať ja sama. Nie s uštvaným výrazom sa rozdať až na hemeroidy, ale s rtenkou na puse si sama sebe nakúpiť vianočné darčeky minimálne v tej hodnote, čo každému decku, polovicu domácich prác delegovať na partnera, a to i napriek jeho nesúhlasu, nepýtať si povolenie pri odchode z domova, len sucho oznámiť, že idem dnes večer preč, a NEVIEM kedy sa vrátim...a či vôbec.

Kupodivu sú deti spokojnešie. Asi jak na ne tá frustrovaná, večne unavená ženská furt nejačí, ale usmieva sa, a užíva si život.) Domácnosť je čistejšia a partner úctivejší.

Ženy, nepečte, negruntujte, nenakupujte darčeky (leda sami sebe), miesto toho si bežte zacvičiť, na kozmetiku, alebo pokecať s kamarátkou. Veď sú Vianoce, tak si ich užime!!!

Máte chuť na štipľavý komentár? Píšte!!!