Dať šancu príbehom. Dňom. Papierom, kartónom, plátnam. Zaplatať diery na rozochvenej duši. Odfúknutým snom farbami zamávať.  Ružovo začať v noci a skončiť v namodralé unavené ráno. Beztvará, ale slobodná, odzbrojená som. Kašeľ ma trochu dusí. Budem si líhať šťastná. Tvorivo zachránila som sa.

V jahodách som si sadla na dno mätovej duše, čo jej horia uši. Opustene zhíkla a ako mladá kobyla s preskokmi vdýchla životu nový smer. Na kraji gauča ležím. Nohy ma opustili, hoviem si ukrytá v hlave. Krátke to bude. Tuším už vône, cítim príbehy. Vyzliekam jahodové tričko a stávam sa gaučovým mojitom. Ľadové kocky vpíja mamina čerstvo vyžehlená garderóba. Do divadla pôjde celá v inom závese. Patrím si. Zamatová deka a pod sukňou nič. Len voňavé lístky mäty. A dlhá slamka v izbe plnej potrhaných lístkov. Rozfúkané zdráhania. Mätové už.

Beztvarý tyrkysový svet so žltou žiarou uprostred. Jahodová obloha. Jahodový celý vesmír, galaxia plná planét a uprostred neho tá moja. Vysmiata tvár či len jedovaté úškrny? Zem bez ľudí je svetom smutným. Štavnatých jahôd v ňom niet.  Smejeme sa, sme tu a zem pre nás chystá nové maliny. Bezpečne, vrelo. Ako dievča, keď dospieva. Večer si líha nezrelá a ráno vstane iná. Premeny noci mocne vtlačené do perín dospelosti bez naivných vzorov. Minimalisticky dohodnutá hra farieb. Nič viac.

Nad ránom prišli rozhovory. Tak trochu mačacie. Líštie, psie. Opatrné. Na krehkosť ľudskej duše hľadia smutné oči.  Zas veriť bude treba. Zas vzťahy ošetriť. Ó, ráno, ráno s ružovou penou na dlani. Ospalo dýchaš, sviežo sa smeješ. Dávaš nádej novým dňom. Milované si.

Kreslím si rozhovor. Čakám. Na jedno ráno s rybkou v dlani. Na spomalené zábery rozospatých mačacích očí. Ja klipkám, ty čušíš. Keď načúvam spomienkam, zatvorené oči máš. Sme ako nedeľnoranní otrávení speakeri v rádiu. Ako televízna dvojica bez varieté. Tak málo zábavná, tak veľmi výstižná. Nikto nás nepočúva, nikto sa nedíva. Ty bľaboceš, ja nereagujem. Dlho ťa nechávam vytrápiť sa. Až tvoje zúfalé ticho rozosmeje ma. Moje sny verzus tvoja krása. Vzťah obťažkaný rokmi. Vážny, nejasný. Zachránený.

Nedeľné ráno a na dlani stratená spomienka na rybku. Zachraňujem prstami ružovú penu, vyzliekam rozospatú spálňu z pyžamka. Prestanem so všetkým vo chvíli, keď z neba spadne jahoda. Zaseknem sa. Opretá o stenu sedím tu nahá a čakám. Na pravidelné škrabkanie chrbátikov.