Dovolenka. Púšť i voda ďaleko, zbojníci a nepriatelia všetkých režimov tiež... Jednoduchý svet. Susedia za vysokým múrom, ktorý zvoľna prechádza do (ne)pravidelne nahnutého hrdzavého pletiva. Za plotom sto ráz obdivovaná chalúpka. Pred ním ja, pod zadkom lavička. Ockom vyrezaná. Sadla som si a sedím. Nite a látky v malej škatuľke. Líštička a Uzlíček. Všetky tie moje látkové potvorky, čo nikde/ čo nikdy nesmú chýbať. Čo nechýbajú, aj keď sa možno nehýbu. Opatrné pohyby ľudí ma však desia viac...

Nepodstatnosť v detailoch odhaľuje dôležitosti celku. Zrazu sa všetko otočí, zrazu je ten detail akýsi podstatný. Náhlim sa a tlačím si svoj svet. Smelšie než inokedy.  Som doma u rodičov. Kravičky olizujú svoje mláďatká a babky si uťahujú neposlušné chustečky. Fúka a žltá stráca svoju mľandravosť. Je čoraz sýtejšia. Je čoraz menej teplo. Slnko sadá. Sadám si tiež. Na kus toho sadla, čo mamka poctivo už týždeň vypestúva. Varí dobroty a ja opovážlivo neodolávam. Bude čas striasať sa... Komáre sa besnia, pri nohách mi leží milovaný Cédrik a hryzie do vzduchu. Chvatne raz hmyz, raz lietajúce pierko. Nikdy nemá v puse prázdno. Jeho pokoj by som chcela mať. Za chvost ho chytá naspídované mača. Džeri. Ušaté, s kúskami jedla na chrbáte. Akýsi prapodivný tvor. V jedle sa váľa, to je jeho spôsob koštovky. Smiať sa mi chce, ale pracovať o čosi viac. Zachytiť zvieratko bez pohybu si vyžaduje viac než len dobrý fotoaparát. Budem podplácať. Jablkami, keksíkmi. Po pár neúspechoch zvládnem dva tri zábery. Znesiteľné kompozície i ostrosť.

V každom kúte dvora iné ticho. Za humnami zavýjajú psy, vietor ich náreky vinie k ďalekej hore, aby sa v kočiariku nezastavil rozbehnutý spánok človečieho mláďatka. Neter si drobnou nôžkou vydupkáva cestu do snov. Pravidelnosť uspáva. Nad hlavou vesmír plný komárov, pod nohami suchá tráva. Nikde ani mráčik. Zamračím sa teda aspoň ja. Strážim, fotím, kreslím, šijem, som... V jednoduchosti nachádzam tvorivý večer plný nápadov.

Niektoré primknem vo dverách odvahy, budem si ich ešte týždne nosiť v hlave. Tie vyplavené už strašia v mojej fler-ovej galérii...  S vôňou vidieka ich dnes vo veľkom meste len ťažko rozpoznávam, ale nedesia ma. Vznikali ľahko nad zemou, a predsa s nohami v tráve...

Vyzujte svoje nôžky i vy a zachichotajte sa v šteklivej rose...

Pekné augustové večery na verande či v záhrade!