Väčšinou keď idem tvoriť Mandalu, viem presne na čo bude smerovaná, viem akú energiu jej dodať, viem o nej už všetko dopredu. Jednoducho začnem kresliť a viem.

No pri tejto to tak nebolo, myseľ ma riadne potrápila. Až som začala pochybovať. Prečo som vymyslela niečo bez významu? Otázky sa mi hemžili v hlave jedna cez druhú.

Nakoniec som mandalu poslala veľmi dobrej kamarátke aby mi pomohla ju zasvätiť či nazvať, jednoducho dodať jej príbeh a energiu. 
V okamžiku kedy ju videla nazvala ju "krása", potom dodala "každodenná krása". Ja som sa na jej reakciu iba pousmiala a rozhodla sa vypnúť počítač a vloženie na Sashe som odložila na druhý deň. Mandalu som dočasne nazvala "noname". Bolo to divné lebo som cítila, že je tam Mandalka ktorá chce ísť do sveta no nemala zadefinované svoje posolstvo. 


Dnes som opäť na ňu pozerala premýšľala. Stále som nevedela aké posolstvo jej dať. Každodenná krása?? To so mnou neladí. 
V duchu si pomyslím, "aj tak ďakujem že viem niečo také vymyslieť a dotiahnuť dokonca. Aj keď ti nedám posolstvo budem vďačná za každé srdiečko :) " Zrazu to prišlo!

Vďačnosť!

S tým prišla aj odpoveď prečo práve táto mandala skonči na autorovej stene :D . Nie pretože sa mi páči. Ale preto, aby vždy keď sa rozčúlim na systém, manžela, prácu, keď sa budem cítiť ukrivdená či oklamaná, aby som si vždy spomenula, že je vždy dôvod byť vďačný.

Vďačnosť za každodennú krásu.

Vďačnosť za každú malú či veľkú pochvalu.

Vďačnosť za ľudí okolo mňa.

Vďačnosť že mám čo do úst, že mi je teplo. 

Som vďačná za to že ste prišli a nazreli do mojej galérie. 

Som vďačná za každý nový nápad, za každé srdiečko, za každý komentár či milé slovo.

Som vďačná, za to že som tu a teraz.

ĎAKUJEM