Tu prezentovaný okáň je fotený počas 10 mesiacov jeho vývoja. Začalo to tým, že som uvidel v kríku húsenicu. Preniesol som ju do terária a približne každý deň prikrmoval čerstvými konárikmi z toho kríka. Fľašu z plastu som asi do polovice naplnil vodou, uzavrel, položil na ležato a urobil pár otvorov, do ktorých som dával nové konáriky, aby dlhšie vydržali.

Ako húsenica rástla, tak zvliekala starú kožu a ukazovala vždy novú, inak sfarbenú. Presne tak ako ukazujú dátumovo zoradené fotografie jednotlivých instarov. Súbežne s tý stále spotrebovávala viac a viac  potravy.

Keď prišiel čas, prestala jesť vytvorila zámotok - kokón a zakuklila sa. Zimu prečkala v prírode. Zámotok je vytvorený z tenučkých vláken, avšak pevných ako oceľ. Keď sa chce dostať von musí vylúčiť asi nejakú tekutinu, aby tie vlákna povolili. Neviem, pri tom sa mi nepodarilo asistovať.

Raz na jar ma pri obhliadke čakal už vyliahnutý okáň čo si narovnával krídla a o chvíľu už aj odletel do voľnej prírody.

... a tu samička Saturnia pavoniella - okáň podobný (martináč podobný) v celej svojej kráse