Tentoraz píšem po slovensky, pretože máme víťazku takmer z kolísky drotárskeho remesla, zo stredného Slovenska. Žije v Poltári , na fleru ju poznáme pod nickom Dasau a s drôtikmi vie naozaj kúzliť. Tak jej dajme slovo...
Na úvod sa chcem poďakovať za všetky Vaše hlasy, ktorými ste ma v súťaži obdarovali a tiež autorke tohto blogu za možnosť prezentovať môjho koníčka.
Drôt a ja.
Z dnešného môjho pohľadu bola cesta k wire-wrappingu jedna veľká neuveriteľná skladačka. Akoby niekto neviditeľný riadil všetky tie nespočetné náhody. Postupom času do seba všetko začalo zapadať ako puzzle.
Celkom na začiatku boli kamienky-polodrahokamy a túžba vlastniť nejaký zaujímavý šperk.
Náhoda ma priviedla k ARTLidke a jej jedinečným cínovaným šperkom,z ktorých samozrejme pár sád vlastním. Začala som sa pohrávať s myšlienkou prihlásiť sa na kurz cínovania.
Ďalšia náhoda ma priviedla do obchodíka s umeleckými predmetmi , kde som po prvý krát obdivovala šperky zhotovené technikou wire-wrapping. Celkom ma uchvátili. Samozrejme, že som neodišla bez toho, aby som si jeden kúsok neodniesla.
Potom prišiel ďalší obchodík, kde mali všetko pre tvorivé dušičky. A tam ma našiel drôt. Spočiatku medený, rôznofarebný . Učiteľom bol môj kúpený wire-wrapp prívesok, pokus, omyl a internet .
moje začiatky...
Až po objavení www.flez. cz sa mi svet wire-wrappingu naplno otvoril.
Hltala som všetky informácie, návody,odkazy na inšpirácie . Vďaka klubu sa mi zjavili Litory, Iza Malczyk, Lena Sihelnik, Lisa Barth, Ludmila Kuryakova, neprekonateľná Sarah Thompson, či Bartosz Ciba.
/https://www.sarah-n-dippity.com/gallery, https://www.deviantart.com/bartoszciba/gallery.../
Dnes pracujem s nerezovým drôtom a cínovanie využívam ako doplnok.
Prečo práve nerez?
Pretože je trvácny, v podstate nezničiteľný a akoby mal vlastnú dušu....
Práca s ním je síce náročnejšia pre jeho tvrdosť a nepoddajnosť čo si často odnášajú hlavne prsty, ale plná prekvapení. Niekedy mám pocit, akoby si kamienok po dohode s drôtom dopredu vybral svoju podobu v šperku, aj keď na míle vzdialenú od tej mojej.
Napriek všetkému mi ,,motanie,, prináša úľavu, vypnutie z pracovných povinností, vyčistenie hlavy. Je to neustály proces vývoja, keďže som samouk , stále sa mám čo učiť, neustále prichádzajú nové podnety, nové výzvy .
Kde by som sa videla o 10 rokov?
Ťažká otázka... Dúfam, že raz sa mi podarí absolvovať akreditačný zlatnícky kurz. Momentálne je to pre mňa nesplniteľný sen.
A nová téma pre ďaľšie kolo klubovej súťaže?
Som ryba a k vode mám veľmi blízko,
aj preto som zvolila ako námet do ďalšieho kola 
nádhernú rozprávku od H.CH. Andersena – Malá morská víla
https://www.youtube.com/watch?v=mfHgJYH1prg
text pohádky Sk zkrácená česky
/použitá fotografie Malé mořské víly : https://pixabay.com/cs/photos/mal%C3%A1-mo%C5%99sk%C3%A1-v%C3%ADla-socha-koda%C5%88-d%C3%A1nsko-3932756//
