LubaArt

Záhrada je pre mňa miestom, kde naberám nové sily, kde sa skrývam pred hlukom sveta a nachádzam pokoj v duši. Je to môj tajný rozprávkový svet. Vytváram si tu priestor vyplnený kvetmi, keramikou a najmä radosťou... A tak, ako...

Priznám sa - nemám rada sychravé počasie, preto predstava jesene či zimy nepatrí medzi tie, o ktorých by som tajne snívala :) Ale chápem, že majú svoj význam, nuž mi neostáva nič iné, len ich ich obľúbiť. Nič nie je...

Rovnako ako minulý rok o tomto čase, aj teraz v mojom ateliéri dozrievajú keramické tekvice...nech je jeseň veselá :) Biele, oranžové...rôznych veľkostí, ale jedno majú spoločné - túžbu priniesť trochu svetla do jesenných...

Ktovie, o čom sníva mačka, ktorá všetko má - útulný domov, plnú misku, výbeh do záhrady a ľudí, ktorí splnia každé jej prianie? Dnes naša micka takto v spánku stískala štvorlístok, akoby si niečo veľmi želala... Nuž...

Prečo? Lebo som vyhrala súťaž keramikárov na tohoročných Keramických trhoch v Pezinku! A dielo, ktoré vyhrá, sa stáva automaticky majetkom Malokarpatského múzea. Témou súťaže bol "svietnik". Ale nebola by som to ja, keby...

Hruda hliny položená na stole dúfa, že sa jedného dňa dočká večnosti...veľká zodpovednosť vložená do mojich rúk...postupne sa vynárajú kontúry - najprv telo, potom tvár, vlasy, nakoniec sa pridávajú farby a...no veď...

Mám rada čiernu farbu, je taká...tajomná, elegantná, čistá...Často s ňou pracujem aj keď tvorím sochy, je naozaj krásna, preto nepotrebuje k sebe žiadnu inú farbu, nemusím špekulovať, akú farbenosť zvoliť, jednoducho...

Pôvodne to mal byť vrchlík zvončeka určený na opletenie, ale nie každý uvažuje v predpísaných hraniciach. Kreatívna myseľ sa nezaprela ani u mojich susedov - a namiesto zvončeka rozkvitlo na strome kŕmidlo pre sýkorky....