marmizen

Zatrhnout. Strnout ve tmě. Potom nehmotně modrý liják vrcholů skál a dálek Něco jiného mě vleče vzduchem - stehna a vlasy šupiny z mých pat (Sylvia Plathová: Ariel) Dať svojmu dňu novú báseň. Ukryť sa za kameňom, čo...

Les plný plesní. Tresni ho po zadku, zakopni o starý peň, zamiluj sa do víly, čo vo vlasoch cudzie sny nosí, uteč s ňou a hora listnatá hneď všetky farby zmení. Snu vtisneš vášeň reality, búrlivo, krátko, neisto. Oddane....

Je o čosi viac než rok po mojej prvej pražskej výstave "Farba rána". Doma mi zostali už len posledné tri odpovede noci, tyrkysovo-zelené dosnívané sny, a pretože už pripravujem nový projekt, staré chcem poslať do Vášho...

Na plece mi sadlo vtáča. Také to drôbä perím zapatlané. Už týždeň som nesvoja, poéziu zo seba vytláčam. Trochu ma vláči po parkoch, ťahá k Vltave, k smetisku dejín separovaného zberu. Ceruzky bývajú spravidla v tráve....

Svetlá sú minulosťou. Zhltol ich včerajšok. V oknách odrazy životov, čo zhasínajú svoj deň spánkom. Len ja si svietim staronovou tmou. S obláčikom žltým v diaľke. Na novom mieste nový život plátnu tisnem. Tvorím. Hovory...

Až ráno, keď sa spoza okien do duší votrela podlízavá hmla, vystrčila spod postele neznáma tichá trojica svoje prapodivné hlavy. Jeleň Konštantín na pol oka spal, zhlboka oddfukoval, vlčici Rite sa od zimy ježila celá...

Že budem dnes šitím žiť... Ráno vízia iná. Odlišná. Videla som svoj deň jasne. Budem si vytvárať dobroty. Budem variť. Okolo sporáku skákať. Vyšlo len sčasti. Uchodený piatok, sobota, dnešok musí byť interiérový....

Minula som sa. Bola už polnoc, keď som od seba odtisla tak pracne poslušnú tvorivú noc. Stačila malá nehoda, aby sa stal zázrak. Záhrada farieb vliala plátnu rozmazanú špinavú podobu a mne sa chcelo plakať. Kričať, hádzať...