marmizen

Tichá upršaná noc. Stôl pri okne, zdanlivé nehybné prázdno vo zvednutej váze. Priesvitné lesklé sklo čaká. Plnosti prídu. Už. Už. Sú tu, na krídlach vážok svietia príbehy. Dažďovú tmu, kvapku po kvapke už vpíja...

Cestu na juh treba vybaviť temperamentom. Zatvorte oči a pustite sa tam s emóciami slávnej Kukurukukúúú. Mamám by sa páčila. Aj sa im páči. Unesené sú. Takým mamám do emócií každé dieťa vtlačí ten svoj rozohriaty sen....

Sú na odchode. Líškam som pochytala chvosty, aby viac neprišli. Keď pôjdu okolo, zatvorte sliepky do hrubých teplých domčekov a nechajte ich chodiť okolo. Odídu a už sa nevrátia. Zasnené budú, isto aj zažobrú o mocné...

Zhasína deň. Je almost blue. Studenomodrý záver bez... Sledujem roh ulice. Tieň opatrne rastie, na chvíľu znehybnie, keď z cesty zmizne posledných pár kruhov. Spomalený záber dvojice na bicykloch a po nej ďalšie dlhé nič....

Svietim. Striedavo stláčam zapínací gombík, až sa postupne napojím na rytmus dažďa nad hlavou. Počas búrky, kým babička Pauline tvrdo spala, som sedávala na veľkej zaprášenej sedačke jej fantastickej pivnice. Taký malý...

Deň po dni, celý týždeň, tancovala som. S farbami medzi prstami, s lakom na kolenách prilepená k podlahe. V záhyboch trička obrúsené časti hmoty. Posnežená, zaprášená garzónka. Vytešená hudba s tancami na...

Zachmúrené ráno, upršané poludnie a bezfarebne zaliata nedeľa. Praha ukrytá pod dáždnikmi zostáva za oknami. Mne sa dnes musia prsty hrať. S farbami, príbehmi, s dlhými piesňami E. Claptona. Hojdavo hľadám svoj slnečný sen...

Dívam sa na svoje obrázky. Sú všade. Mám ich pod sedačkou, na truhlici, visia nad hlavou. Visím pred nimi akási rozpačitá. Hľadám v nich detaily a badám len nejasnosti. Tie rozmazané svety, keď chce byť človek čo...