margita.kubesova

Môj príbeh

Krása ma vždy fascinovala, lebo ukazuje na Krásu. Krása prírody, harmónia zvukov, krása človeka. Boh stvoril krásu, aby nám pripomínal, aký je. Cez krásu a objavovanie zákonitosti stvoreného som sa dostala k matematike, kde som našla krásu a súvzťažnosť čísel, popritom som sa aktívne venovala hudbe a svoje výtvarné cítenie som vyjadrovala v textilnej tvorbe a tvorbe šperkov. Krása vo vzťahoch a jej narušenie ma inšpirovalo ku sprevádzaniu manželov v kríze, čo ma priviedlo ku kresťanskému životnému koučingu.

Už ako maličké dievčatko (ešte som nechodila do školy) som si šila šatočky pre moju bábiku. Keď som bola piatačka na základnej škole, prihlásila som sa do krúžku šitia. Tu som si ušila z maminej čiernej sukne prvú moju rovnú sukňu. Dovtedy som nosila iba skladané. Tu bol môj prvý kontakt  so šijacím strojom. Neskôr, ako tínedžerka, som si šila šaty, aké spolužiačky nemali, vždy niečo výnimočné ale elegantné. Učila som sa ako samouk – pokus a omyl. Časom, som sa vydala  a ako mi pribúdali deti, šila som pre ne oblečenie. V tom čase nebol pre deti veľký výber šiat. Bola to nutnosť, ktorá ma však veľmi bavila. Vždy som niečo pre nich vymýšľala. Tak isto som si šila šaty a iné oblečenie pre seba. Pri kúpe látok ma vždy zaujala látka – jej farebnosť, štruktúra, materiál. Kupovala som, ale ešte som nevedela, čo z toho bude, takže som si z nej kúpila  vždy o niečo viac. Postupom času sa mi začali zvyšky látok hromadiť.

A tak pre dôchodkom som sa prihlásila na kurz patchworku s úmyslom spotrebovať tieto zvyšky. Začala som tvoriť patchworky, ale farebnosť mojich látok mi nie vždy sedela do mojej predstavy. Takže, začali mi pribúdať ďalšie bavlnené látky. Na kurze som si „obkukala“ perfektný šijací stroj aj s vyšívačkou značky Bernina a samozrejme skončil u nás doma. Našťastie,  na dôchodok sme sa presťahovali z paneláku do rodinného domu, v ktorom som už mala naplánovanú aj moju pracovňu a tak sa všetky moje látky presťahovali do mojej zatiaľ prázdnej pracovne. A pracovňa sa pomaly začala zapĺňať.

Časom, ako mi pribúdali  vnúčence, chcela som im niečo upliecť. Keď boli moje deti malé, tak boli celé obpletené mojimi výrobkami aj výrobkami mojej zlatej šikovnej svokry. A tak som sa vrátila ku pleteniu. Spomenula som si aj na starú Dopletu, na ktorej som plietla doma ešte ako dievča. Na Bazoši som si nejakú zohnala, ale išla veľmi ťažko. Môj všímavý manžel ma poľutoval a povedal mi, aby som si kúpila nový stroj. Tak som siahla po japonskom stroji Silver Reed a začali sa mi hromadiť už aj klbká vlny, z ktorých som obplietala moje vnúčence. Chcela som na každý môj výrobok dať aj nejakú moju vlastnú pečať a tak vznikla značka Babka Design – zvlášť na pletené veci a zvlášť na šité.

Pri vlne som narazila na plstenie. Vždy ma priťahovalo niečo nové a tak som si objednala prvé pradená ovčieho rúna a podľa videa som si  vytvorila prvé plstené šaty. Následné šaty som už robila podľa môjho návrhu.

Pri šití šiat je pre mňa vždy dôležitý materiál – bavlna, vlna, hodváb, viskóza v najlepšej kvalite. Umeliny som nepoužívala. Bola som si vedomá ceny svojej práce. Lacných výrobkov na trhu je dosť, ich kvalita je však často sporná. Svoje odevy som často ozdobovala výšivkou, plstením alebo korálkami.

Takto som sa dostala ku šperkom a korálkovaniu. Zrazu som znovuobjavila ručné šitie a vrátila som sa do môjho detstva, kedy som používala iba ihlu. Šitie rukou mi prináša väčší kontakt s materiálom, ktorý mi ide cez prsty. Udržuje sa tým jemná motorika, ktorá sa vekom časom stráca. A začali mi v mojej pracovni pribúdať korálky. Našťastie, nie sú veľké. A pribudla aj značka pre šperky.

Mômu manželovi vďačím za pochopenie a trpezlivosť pre moju vášeň.

S vnúčatami robíme doma tvorivé dielne. Radi kreslia, maľujú akvarel a tak isto radi vyrábajú niečo z korálkov. Týmto rozvíjam v nich cit pre krásu a dobro. Snáď budú v niečom aj pokračovatelia.

Mojou ambíciou je prinášať do sveta krásu. Krása implikuje dobro a dobro lásku. A nad všetkým je Láska.

Moje príbehy sú určené predovšetkým pre ženy. Samozrejme, aj muži sú vítaní. Chcem im priblížiť dušu ženy.

Vo vnútri, v srdci, má každá žena vpísanú otázku: Som krásna? Potrebuje potvrdenie. Si krásna, si vzácna, si dobrá taká, aká si. Toto potvrdenie potrebuje dostať od svojho otca už v detstve (muži, zbystrite pozornosť, ak máte doma dcéry! ).

Ak ho nedostáva, hľadá ho inde, často na nesprávnom mieste. Neskôr ho potrebuje dostávať od svojho manžela (muži, majte s nami trpezlivosť). Som naozaj krásna, aj keď mi pribudli na tvári vrásky a na tele nejaké kilá? Som krásna, lebo som Ockova princezná. Vonkajšia krása sa mení a milujúci človek vidí krásu, tú vo vnútri. Ak človek miluje, stáva sa krásnym. Všimli ste si premenu človeka, ktorý sa zamiloval? Žiari.  Láska je našou úlohou na tomto svete a nespreverme sa tejto úlohe. Lebo iba na tom záleží.

V svojich príbehoch chcem upriamiť pozornosť na krásu. V zhone sveta sme ju zabudli vnímať. Iba sa stále niekde ponáhľame a nevieme sa zastaviť. Adorovať krásu znamená zastaviť sa, nechať krásu na nás pôsobiť a vidieť v tej kráse Krásu. Byť vďačný za krásu a za všetko, čo život prináša. Tá Krása nás pretvára a stávame sa ľudskejšími ľuďmi. Táto ľudskosť v dnešnej spoločnosti chýba. Nejako sme zhrubli. Krása inšpiruje k tvoreniu krásy. Krásy vecí aj krásy vzťahov. Preto píšem.