Už roky tvorím a venujem sa zlatníckemu remeslu s tradičnými nástrojmi. Šperky realizujem podľa vlastných návrhov a vyrábam s vyššou gramážou tak, aby bez újmy prežili veky (pri bežnom nosení).
Základy zlatníckeho remesla som získala na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Roky strávené na tejto škole patria medzi najlepšie obdobia môjho života. Škola mi dala základy remeselnej práce a výtvarnej tvorby, v úžasne podnetnom a inšpiratívnom prostredí. Boli to nielen chodby, vitríny, triedy a archívy zaplnené prácami talentovaných a pracovitých ľudí, ktorí prešli týmito miestami, ale aj spolužiaci a profesori - osobnosti.
Neskôr som bola prijatá na UMB v B.Bystrici, kde som vyštudovala učiteľstvo Výtvarnej výchovy.
Medzi strednou a vysokou školou som asi rok pracovala v zlatníckych dielňach na Slovensku. Po vysokej škole som 10 rokov žila vo Francúzsku, z toho som 8 rokov opäť pracovala v zlatníckych dielňach.
Môj príbeh možno pôsobí idylicky, no nič nebolo jednoduché, ľahké, ani zadarmo. Práve naopak ;-)
Vyrobené šperky (nad rámec predpísanej hmostnosti) prechádzajú kontrolou na Puncovom úrade, ohľadom rýdzosti. Ak je všetko v poriadku, je do nich vyrazený punc, ktorý zodpovedá danej rýdzosti, teda, o koľko karátové zlato/striebro ide.
Druhou značkou vyrazenou do šperku je značka výrobcu.

Všetkých pozdravuje a víta Denisa :-)))
P.S.1: Okrem remesla sa venujem aj ďalším výtvarným aktivitám, napr. kresbe, maľbe, grafike a pod. V podstate, pri takmer každej činnosti tvorím a premýšľam nad estetikou, harmóniou a oku lahodiacim výsledkom.
P.S.2 : Som tu rada v československej spoločnosti










Práca s kovom je činnosť, ktorá sprevádza ľudstvo jeho dejinami odvtedy, čo sa ho naučili spracovávať a využiť vo svoj prospech. Je fantastické, že z nejakej neforemnej masy (z ničoho) vytvoríte niečo užitočné alebo krásne alebo oboje zároveň.
Už od úsvitu civilizácie ľudia vytvárali šperky, amulety, talizmany a zdobili sa nimi. Tieto predmety mali nejaké posolstvo, boli symbolom niečoho alebo niekoho, spájali sa s nimi spomienky a pod. A tak je tomu dodnes.
Šperk sa postupne stal našou neoddeliteľnou súčasťou, až do takej miery, že ak ho nemáme pri sebe/ na sebe, cítime sa nesvoji. Ak ho máme alebo ho darujeme, teší nás, cítime sa akosi lepšie.
O šperku sa hovorí, že je vyrobený z Drahého Kovu a z Drahých Kameňov. Takže, podľa toho by sa dalo usudzovať, že ide o Drahú Vec. Je už tisícročia spoľahlivou hodnotou, výmenným artiklom, či investíciou.
Skúsme sa teda k Šperku správať ako k Drahej veci, ktorú si vážime a jeho jedinečná krása nás bude tešiť celý život ;-)