Vida Colorida

Korálkovanie je moje hobby. Celý deň pracujem so psami, nie ako tréner, pracujem s tými problémovými. Strachovými. Agresívnymi. Reaktívnymi. Zlomenými. Každý deň prináša nejaký príbeh. Všetkých "svojich" psov mám rada a dávam maximum do toho, aby ich príbeh pokračoval už len dobre. Bez strachu. Bez stresu. Bez nervozity. To všetko záleží od človeka. Bohužiaľ, práca s ľuďmi je tá najviac stresujúca, psi sa snažia spolupracovať. Pre niekoho je to priveľa času či energie. Pre niekoho priveľa peňazí investovaných do psa. A tak niektoré dni končia pre mňa obrovskou únavou, občas sklamaním a niekedy aj slzami...

A tak som začala korálkovať. Vypnúť emócie, zapnúť kreativitu. Drobné radosti riadok po riadku, drobné naštvania, keď uprostred zistíš, že musíš párať. A niekedy aj na konci:) A dokonca som prepojila svoju prácu a svoje hobby v kolekcii, kde vytváram "vecičky" podľa príbehov "svojich" psov. Tak, ako ich vidím ja. 

Ale aby to nevyznelo, že práca so psami je zúfalstvo. To teda nie. Pes je pre mňa dokonalé zviera. Keď to človek dovolí, vidíte, ako sa vám vyvíja pod rukami, ako presne zapadajú do seba kocky mozaiky a on vypína strachy, zapína dôveru. Prestáva byť reaktívny a začína sa kamarátiť. Prestáva sa pocikávať pri prahu dverí a teší sa na prechádzku...je to krásna práca, ale korálky mi pomáhajú očistiť dušu, keď človek rozhodne o osude psíka, lebo "nemá čas", "dlho to trvá", alebo by to po pár týždňoch "už dávno mal pochopiť".

Preto po nociach korálkujem. Občas mám pretlak kreativity, občas len mechanicky spájam korálky k sebe. Ale v každom prípade to robím s láskou:)