Tak málo panenské vedia byť reči panien. V biblických príbehoch je ich koniec jasný. V príbehoch umelecký len ťažko..

"Neostanem. Nemôžem ostať. Prečo hľadí vždy na mňa Herodes očami krta, spod trasľavých mihalníc?... Je to čudné, že muž mojej matere tak hľadí na mňa. Ja neviem, čo je to..."

"Ja nepočúvam na mater. Žiadam si na striebornej mise hlavu Jochananovu, lebo sa to mne samej tak páči. Prisahali ste, Herodes. Nezabúdajte, že ste prisahali".

"Ticho je. Ničoho nečujem. Prečo nekričí ten človek? Ah! Keby mňa chcel niekto zabiť, kričala by som, bránila by som sa, nechcela by som trpieť..."

"Ah! Bozkala som ťa, Jochanan, bozkala som ťa na ústa. Na perách tvojich bola horkosť. Bola to chuť krvi... Alebo azda chuť lásky je taká?"

(Oscar Wilde: Salome, výber z monológov)

Maľba akvarelovými farbami na akvarelovom papieri. 

Veľkosť: A3