Keď slová ustanú, keď dýcham plytko a noc uzavrie príbehy pod paplónom, otvorím tú moju milovanú škatuľku na sny. Zavŕzga papierovo, zasmeje sa do ticha... Vypustí von všetky šperkové stories. Sú ich stovky, ukryté do...
Od
marmizen v
Tvoříme | 7.10.2014 18:51
žádný komentář | 54x přečteno
Meditácia tvorbou. Jediná účasť rúk a hlavy na mojom týždňovom ničnerobení. Zo stavu podovolenkového sa neviem spamätať. Tŕpne mi ruka. Už piaty deň v podobnej polohe nechávam telo pomaličky zarastať. Keď zo mňa...
Od
marmizen v
Tvoříme | 24.8.2014 14:58
žádný komentář | 58x přečteno
Tri týždne dýcham čerstvý zemplínsky vzduch. V teplách spotené zápasy. Mamine cestové jedlá zapíjam hrnčekmi čestvého mlieka a prudko trávim. Po chvíli príde ďalšia porcia. Pirohy, halušky, šúľance... Môj jediný...
Od
marmizen v
Tvoříme | 10.8.2014 10:36
žádný komentář | 35x přečteno
Životný duet prudko poetický. Jedovatý, silný, vášnivý. Láskavý v miznúcich momentoch. Aj takto vyzerá zlý matematik. Génius na druhú (cháp dvaja géniovia) a písanie na život. Život v básni, vo verši, v zdanlivých...
Od
marmizen v
Tvoříme | 14.7.2014 12:19
žádný komentář | 33x přečteno
Tričko po tričku. Prišli jedno za druhým. Ľahli si vedľa seba a rozplakali ma. Prázdne priestory vytušila som. Farbám dala šancu. Šance dve. Prvá noc, ráno nespokojné a noc ďalšia s radosťou dokončovacou. Teraz už fučím...
Od
marmizen v
Tvoříme | 12.7.2014 09:25
žádný komentář | 70x přečteno
Dať šancu príbehom. Dňom. Papierom, kartónom, plátnam. Zaplatať diery na rozochvenej duši. Odfúknutým snom farbami zamávať. Ružovo začať v noci a skončiť v namodralé unavené ráno. Beztvará, ale slobodná, odzbrojená...
Od
marmizen v
Tvoříme | 16.6.2014 13:54
1 komentář | 57x přečteno | líbí se 1 uživateli
Teplu sa vrelého prijatia zachcelo. Čakala som iné. No nachytala sa na všetky tie virózne lepidlá v okolí. Privítala som to svoje bojazlivé ja prekvapujúcou virózou s boľavým krkom v zákulisí. So suchou horúcou kožou a...
Od
marmizen v
Tvoříme | 8.6.2014 19:51
1 komentář | 40x přečteno
Prišla. Rozsvietila obe nočné lampy a sadla si na stôl predo mňa. Chvíľu len ticho robila grimasy, rozosmievala ma, nabádala k uštipnutiu do líca, nech sa presvedčím, že je skutočná. Dostala ma. Múza. Také vznešené slovo,...
Od
marmizen v
Tvoříme | 3.6.2014 17:37
4 komentáře | 42x přečteno | líbí se 1 uživateli