Určite to poznáte: dostanete nápad, nejakú "skvostnú" myšlienku a už sa toho neviete zbaviť. Rozmýšľate, ako to realizovať, snívate, uvažujete o technickom prevedení. Je to, ako by ste sa presunuli do inej dimenzie, časopriestoru. Máte sen, nejakú víziu, trochu zrýchlený pulz a aj keď ubehne odo dňa, kedy k vám ten "geniálny" nápad prišiel, viac času, nejako to vo vás stále žije a drží sa to ako kliešť. A nepustí. Tlie to a čaká na ten správny čas.

Ja som si tak vysnívala fotenie. Už dávno.  

V mojej predstave vznikli výsledné snímky, hotové fotky, len som ešte netušila, ako sa k nim dopracujem. Frídu fakt môžem. Všetko to farebné, všetko to mexické, šipľavé, s prímesou exotiky a závanom večného leta vo mne vždy vzbudzovalo inšpiráciu. Mám rada film Frída so Salmou Hayek a videla som ho snáď tisíckrát, mám rada jeho dej, farebnosť, celú jeho atmosféru, skrátka všetko. Niekde pri jeho sledovaní som dokonca odpustila sama sebe. Odpustila som svojmu sklonu ku gýčovitosti, prílišnej farebnosti a dúhovitosti. Skamarátila som sa cez osobnosť Fridy sama so sebou. Veď keď mohla ona, môžem predsa aj ja. Aj keď je to možno také menej slovenské. No a čo.

V mojej predstave som si vysnívala aj ateliér. A výsledná fotka mala byť podobná skutočnej Fríde, len ešte viac farebná.

Aspoň tak som si to vtedy vymyslela. Odvtedy uplynulo už veľa času, niekoľkokrát som si to snažila vyhovoriť, že je to blbosť, veď čo tu budem trapošiť, takých tu už bolo... No a dnes, keď som si to aj tak napokon zrealizovala (pretože ak raz po niečom túžite, neviete to už "odtúžiť"), som dospela hneď k niekoľkým poznatkom:

  • Ak vás už raz niečo chytí, nepustí vás to, dokiaľ si to nesplníte. Takže je vašou úlohou postarať sa o realizáciu vášho sna čo najskôr. Aby mohol prísť ďalší sen a zas vás niekam posunúť. A nesnažiť sa si to vyhovoriť nijakou racionalizáciou ani myšlienkami o tom, ako a prečo sa to nedá. Je to zbytočné.
  • Improvizácia je tá najzábavnejšia vec na svete. Ak ku nej zaujmete ten správny postoj a ste so správnymi ľuďmi - na nezaplatenie! :) 

  • To, čo vás v detstve bavilo najviac, je pravdepodobne smer, ktorým by ste sa mali uberať aj v dospelosti. To je severka vášho kompasu ku vášmu šťastiu.
  • Radosť z vecí, ktoré nás bavia, je fakt nákazlivá. Je fajn ju zdielať s najbližšími.
  • Na splnenie si svojich prianí nepotrebujete veľa vecí. Aj základ postačí na to, aby ste mohli začať. Všetky vety typu "na to aby som to mohla/mohol realizovať, potrebujem ešte toto, tamto, ono, lepšie hento, oné, izé, či viac času, alebo väčšie priestory" sú len odrazom strachu z realizácie svojich túžob. Veď čo ak by nevyšli? A čo ak vyjdú, čo potom?!

Takže tu je recept, ako na to:

 

"Ozajské" produktové fotenie v "ozajskom fotoateliéri"

1) Najskôr vyrobíme tričko a náušnice s požadovaným motívom, aby sme mali čo fotiť. 

2) V netradične farebnej, ale tradične slovenskej kuchyni (sa) začína variť Frída. Hoci to spočiatku vyzerá skôr ako Pipi punčochatá, nenecháme sa odradiť. Podľa pôvodnej predstavy urobíme vlasy a make-up, až napokon zistíme, že pôvodná predstava asi ostane naveky predstavou. Ďalej už len improvizujeme a spoliehame sa, že kamarát fotošop tú predstavu ešte azda zachráni.

3) Doladíme celkový outfit tak, aby Moniku už ani vlastná mater nespoznala. Pre istotu uzrozumíme ostatných členov rodiny, prípadne susedov, čoho by mohli byť v ten deň svedkami, aby neutrpeli traumu pri náhodnom stretnutí. Ku tomuto bodu dospievame krátko po tom, ako bez varovania vtrhne do fotenia moja babka, pozdraví krátkym "dobrý deň", zmätene sa obzerá a snaží sa identifikovať osadenstvo. V zápätí mlčky odchádza.

4) Keď je objekt fotenia hotový a kuchyňa zaprataná šminkami, sponkami a hrebeňmi, prejdeme vedľa do obývačky. Odsunieme kreslá, stôl, aj koberec a natiahneme vopred nainštalované veľké biele fotopozadie. Zo spálňovej vstavanej skrine vytiahneme softbox so svetlom, upevníme ho na statív vo výške fotenej osoby už pripomínajúcej viac Frídu než Pipi, pripravíme si fotoaparát a nájdeme vhodnú pozíciu, odkiaľ budeme robiť snímky - trebárs postojačky z protiľahlého gauča. 

5) Udivenú mačku domácu pre istotu zavrieme do detskej izby, pretože ohrozuje fotenie a pokúša sa strhnúť fotopozadie a sukňu z práve dokončenej Frídy.

6) Frídu niekoľkokrát upozorníme, aby sa prestala nekontrolovateľne udrbávať, pretože v mojej predstave má byť Frída vážna. Radšej ju usadíme, no zisťujeme, že to evidentne nepomáha. Chvíľu počkáme.

7) Konečne fotíme!

8) Keďže už máme byt hore nohami a okrem jednej predstavy a jedného trička s náuškami máme aj iné produkty, ktoré sme predtým vyrobili a niečím sa živiť teda musíme (a chceme a navyše to aj milujeme), využívame to a v celom tom kolotoči odznova pokračujeme.  

9) Nedočkavo sťahujeme fotky do počítača, prezeráme, komentujeme, váľame sa od smiechu, mažeme, preberáme a napokon konečne snímky otvárame na finálnu úpravu vo fotošope.

10) Čarujeme a plníme si ďalšie sny. 

Tamtadadá - Frída je hotová!

 

Takže dobrú chuť milí priatelia. Želáme vám, aby ste si aj vy s takou chuťou a radosťou splnili svoje sny. Pretože to vôbec nemusí byť tak ťažké, ako sa na prvý pohľad zdá!

A žiadny sen nie je blbosť! To si zapamätajte. Pusa

 

 

Redakční dovětek:
Jak jsme vám v MAGu slíbili, když budete pilně psát pěkné blogy, budeme ty nejzajímavější z nich vytahovat na oči širokému obecenstvu do MAGu. A jak jsme slíbili, plníme :-) Takže - pište blogy!