Až ráno, keď sa spoza okien do duší votrela podlízavá hmla, vystrčila spod postele neznáma tichá trojica svoje prapodivné hlavy. Jeleň Konštantín na pol oka spal, zhlboka oddfukoval, vlčici Rite sa od zimy ježila celá smotanovo-biela srsť a víla Tereza oslnivo rozhadzovala po celej izbe svoje pohľady. V nečakanom spojení lesného spolku Krt (KonštantínRitaTereza) nové svetlá prišli. A ráno zdanlivo bezfarebné vďaka slnečným šatám a snehovým vločkám v nejednej zvieracej duši razom vyfarbilo sa.

Kde žltá končí, začína zima beztvará. Studená, zahmlená. Ako vata opotená smogom veľkomesta... Tam, kde sa tak dobre (a farebne) sníva. Aj počas dňa.

Vlčica s pôvabom zabudnutým v minulosti, dnes iné prednosti má. Tvorí po lese príbehy pod pseudonymom Zubatá. Všetci škriatkovia sa jej boja, len členovia spolku Krt poznajú jej všetky tajomstvá. I to, že tak nerada odhaľuje...

Vedúci spolku Krt. Parohy mu jeho prvá a jediná žena nasadila, odvtedy už kašle na vzťahy, založil si združenie. A pery si (ne)maže lojom jelením, ofkórz, lebo on je veľký humanista. A hlavne je to vzor. Vzor Jeleň.

Oslnivo žiari v šatách slnečných víla Tereza. Je nežná, ešte nikdy pri ľuďoch nespala, pozná len teplo vlčie, jelenie... Je divá ako drobná zver v jej rozlietaných vlasoch... 

A na svitaní, keď tri lesné bytosti (akvarelom podliate) zdrhli z hory snov a začali vyliezať spod mojej postele, všetky múzy zhasli a mne sa celá tá tvorivá noc v ráne stratila...

Kým uschne posledná zdĺhavá myšlienka v rozospatej noci, nový deň nový príbeh napíše. 

 

 

Redakční dovětek:
Nedávno jsme vám v MAGu slíbili, že když budete pilně psát pěkné blogy, budeme ty nejzajímavější z nich vytahovat na oči širokému obecenstvu do MAGu. A jak jsme slíbili, plníme :-) Takže - pište blogy!