První látku, která připomínala modrotisk, dostala Renáta Vavrdová paradoxně z Paříže, odkud ji jako dárek od staré švadlenky dovezl její manžel. „Boli to tri metre modrej látky s bordúrou zo Slovenska, ktoré mi zmenili život,“ usmívá se.

O modrotisku věděla samozřejmě už dřív, ale teprve tehdy se jí dostal pod kůži. Ty pařížské metry dlouho odkládala a přemýšlela, co s nimi. „Vedela som, že to musí byť niečo výnimočné. Vyrobila som z tej látky prvú kabelku a mala naozaj velký úspech,“ vzpomíná. Látka byla hned pryč a Renáta začala hledat další metry. „Našla som Modrotisk Danzinger z Olešnice. Po pár týždňoch som dostala prvú pravú modrotlač a všetko bolo jasné. Toto je smer, ktorého sa nevzdám,“ říká a výsledky najdete na profilu remix.

Vy jste kabelky ale šila už před modrotiskovou etapou, ne?

Áno, ale som úplný samouk. Povolaním som učiteľka v materskej škole, tam som pracovala dvadsat osem rokov a vyskúšala som veľa ručných prác. Kabelky vyrábam osem rokov, na začátku popri zamestnaní, tri roky už naplno. Šijací stroj ma sprevádzal odmalička. Sledovať babku, ako šije na starom šliapacom stroji Lada, to bol pre mňa vždy zážitok. Neskôr prvý elektrický stroj v našej rodine, ktorým mi moja mamina ušila čokoľvek, dokonca aj svadobné šaty... Ja šijem od detstva, najskôr šaty pre bábiky, neskôr pre seba. Výrobca kabeliek sa zo mňa stal vo veku, keď už deti dorástli k dospelosti a ja som mohla venovať viac času svojim záľubám.

Modrotisk je stovky let stará technika, jak se na ni dívají vaše zákaznice v 21. století?

U nás na Slovensku sa o modrotlači veľa píše, ľudia sa ju učia vyrábať, obchody sú plné napodobenín, vychádzajú nové vydania kníh o modrotlači, inštitúcie organizujú výstavy. Ľudia chcú nosiť tradičné vzory na oblečení aj doplnkoch.
Moje modrotlačové kabelky sú veľmi obľúbeným darčekom pre krajanov žijúcich v cudzine, aby nezabudli na svoje korene. Mám zákazníčky, pre ktoré som už šila viac kabeliek. Dokonca ma zákazníčka z Prahy, ktorá moju kabelku nosila intenzívne dva roky, prosila, aby som jej vymenila modrotlačovú časť, ktorá už javila známky opotrebovania. Bola som dojatá, že si kabelku tak obľúbila a že sa jej nechce vzdať. Tú modrotlač som jej vymenila, aj keď by pre mňa bolo ľahšie vyrobiť novú kabelku.

Z čeho jsou kabelkové základy?

Modrotlač kombinujem s koženkou, ekokožou, poťahovými látkami aj s pravou kožou. Zákazníci sa ma často pýtajú na údržbu, boja sa, že sa modrotlač z látky vyperie, tak sa často stáva, že im vysvetľujem postup výroby, že farba je to modré, to biele na modrotlači že je farba plátna.

Nedávno ma na sociálnej sieti jedna pani prepadla otázkou, či viem, že koža a modrotlač sú dva rôzne materiály s rôznymi požiadavkami na čistenie, že je nemožné, aby jeden alebo druhý materiál při praní neutrpel ujmu. Vysvetlila som jej, že modrotlačové kabelky prať v práčke rozhodne neodporúčam a kožené už vôbec nie. Ale musela som jej kvôli sebe dokázať, že po čistení sa nič nestane. Kabelku som čistila hubkou s pracím mydlom, dokonca prúdom vody, rovnako kožu i modrotlač. Po čistení nebolo vidieť nič, modrotlač nepustila farbu, koža nestvrdla, nemala fľaky.

A od koho kupujete látky?

Dve tretiny modrotlače, ktorú používam při výrobe kabeliek, objednávam u výrobcov v Čechách i na Slovensku, ktorých je žiaľ ako šafránu. Spolupracujem s českou dielňou Modrotisk Danzinger a so slovenským výrobcom Matejom Rabadom.

Když se modrotisk vyrábí, nanáší se rezerva obvykle formou nebo razítkem. Vy ale nabízíte i autorský modrotisk, kdy rezervu nanášíte štětcem. Jak se to dělá?

Pre svoje uspokojenie sa potrebujem posúvať ďalej, a keď sa objavila možnosť vytvoriť vlastnú modrotlač, neváhala som. Prvé plátno som maľovala štetcom, bolo to ale trápenie, lebo rezerva je hustá a rýchle zasychá, před každým ťahom som štetec musela namočíť. Bolo to zdĺhavé a nepraktické, skúšala som teda ďalšie spôsoby, ako nanášanie fľaštičkou s malým otvorom, čo však zanechávalo hrubú stopu. Hľadala som ďalej a našla takmer ideálny nástroj, ktorým viem nanášať aj veľmi jemné linky.
Plátno od výrobcu je pripravené na maľovanie, stačí ho vyžehliť. Na plátno si nakreslím časti kabeliek, na ktoré chcem maľovať, na jednu dávku si pripravím dva tri metre navinuté na rolku, aby sa nekrčili, a maľujem.

    
   

Co se děje dál?

Plátno po vyschnutí posielam do dielne v Olešnici na farbenie. Vždy tam môžem rátať so stopercentnou kvalitou. Stalo sa však, že som rezervu zle rozmiešala a rozpila sa na plátne. Vtedy som při rozbalovaní nafarbeného balíka tŕpla, ako to vyšlo, no ani som to zlé miesto nenašla. Neviem, ako to Danzingeroví robia, ale vedia to, sú to majstri. Chyby pri maľovaní sa však neodpúšťajú, nedá sa to odstraniť, vyčistiť, vyprať, iba zapracovať do vzoru.

Obracíte se ve vzorech k historii?

Ano, inšpiráciu hľadám v knihách o ľudových vzoroch. Internet je sice dobrý zdroj námetov, ale neznalosť pôvodu vzorov je záludná věc. Čím ďalej, tým viac sú zákazníci a najmä odborná verejnosť citliví na pôvod vzoru. Používam aj vzory inšpirované súčasným trendom. Rada mám venčeky, ale aj vtáčiky, kvety, kde nemusím dodržiavať zrkadlový obraz.

Ty vzory někdy opakujete?

Niektoré áno, ale pre tvorivú dušu to nie je prirodzené. Ak si niekto objedná vzor na zákazku, musí počítať s tým, že to bude trvať aj viac ako mesiac. Preto mám v zálohe viac vzorov a zákazníkom ich posielam na výber. Mám velký spisový obal plný vzorov, niektoré som ešte nemaľovala a niektoré naopak už mali derniéru.

Už šest let prodáváte na Fleru, co se vám u nás líbí? :)

Fler som objavila vďaka zmienkam v debatách na internete. Na Slovensku má povesť množstva kvalitných originálnych vecičiek, úžasných nápaditých prezentácií, dokonalých fotografií. Ale to, čo som na ňom našla ja, som sa nikde nedočítala, a to je úžasná atmosféra. Ĺudia jeden druhému fandia, blahoželajú k úspechom, nešetria milými slovami. Toto ma úprimne prekvapilo a samozrejme potešilo. ♥

Připravila: Helena Görnerová, Fler.cz
Foto: archiv Renáty vavrdové

 

Jak se dělá modrotisk?

Je to negativní tisk, to znamená, že se látka nejprve potiskne v místech, která mají zůstat bílá. Tiskne se přitom „rezervou“, která ochrání požadovaná místa před kontaktem s modrým barvivem, což je indigo. Po barvení se rezerva vypere. K tisku se používají vyřezávané dřevěné formy, tiskne se na len a bavlnu. Od roku 2018 je modrotisk zapsaný na listinu UNESCO jako společné umění Česka, Rakouska, Maďarska, Německa a Slovenska.

 

Nový Kreativ je tu!

Dobrý den :-) Pojďme spolu na chvilku od virů a starostí utéct do kouzelného světa, kam si nic takového nepustíme... Vychází nový Kreativ a přináší vám myšlenky na tvoření, úžasné lidi a Vánoce.

Nejdřív se potěšte dárky: sešitkem na úvahy o "vašich" lidech, omalovánkami a cedulkami do adventního kalendáře.

Podívejte se, co hezkého se dá udělat z obyčejných dřívek ze stavebnin.
Můžete prozkoumat, jak Vánocům sluší uvolněný boho styl.
Naučte se vyrobit andělku z ovčího rouna, je to krásně meditační.
Objevte, proč by nebylo Masaryka bez jeho Charlie.
Popřemýšlejte s námi, které umění je podle vás ještě umění.
Nechte se nalákat k opeře a koncertům, nebojte se, přes televizi se viry nepřenáší.
S Jitkou Zajíčkovou si namalujte akvarelovou zimní krajinu.
Pomalu přemýšlejte o tom, jestli letos na Štědrý den naservírujete kapra.
Zkuste upéct sladké vánoční poleno.
A zjistěte, co o vás prozradí dárky, které na Vánoce rozdáváte.

Přejeme hezké a klidné hodiny čtení a tvoření.